Výstava, ktorej kurátorkou je popredná teoretička umenia PhDr. Ľuba Belohradská, predstavuje komplexný pohľad na autorkinu tvorbu.
18.3. o 18.00 sa bude konať komentovaná prehliadka výstavy s kurátorkou Ľubou Belohradskou a Katou Kissoczy.
Erna Masarovičová, ako priekopníčka modernej komornej plastiky a medailérstva, dokázala do kovu vtlačiť nevídanú krehkosť i monumentálnu silu. Príďte si pripomenúť dielo autorky, ktorá svojím osobitým rukopisom a odvahou experimentovať s materiálom prekonala hranice dobových konvencií.
Pred návštevou prosím, vopred kontaktujte info@rfg.sk.
12. február je deň narodenia talentovanej sochárky z rodného Betliara, kde bol otec Erny Masarovičovej ekonomickým správcom majetkov rodiny Andrássyovcov.
Jej estetické cítenie formovali unikátne zážitky od útlej mladosti. Vynaliezavá a manuálne záručná strávila jeden rok v Budapešti štúdiom na textilnom oddelení Vysokej škole umeleckého priemyslu, ktoré násilne predčasne prerušila druhá svetová vojna. Koniec vojny a zdravotné problémy spôsobili oneskorený nástup dvadsaťročnej Erny Masarovičovej na štúdium keramiky Vyššej školy umeleckého priemyslu v Bratislave. V rokoch 1951 – 1956 pokračovala v ateliéri monumentálneho sochárstva u prof. Fraňa Štefunka na Vysokej škole výtvarných umení. Mladí umelci sa tu školili podľa požiadaviek socialisticko-realistického výtvarného umenia. Očakávalo sa od nich plnenie zámerov dobovej ideologickej propagandy. Jej vnútorné nastavenie nesmerovalo k dobovým pomníkovým súťažiam. Túžila po komornej tvorbe, v ktorej by vyjadrila vlastné životné pocity. Počiatočné rozbehy sochárky boli vymedzené skromnými podmienkami, od roku 1960 už v štátnom ateliéri. Nerovnoprávnosť postavenia žien-umelkýň sa prejavila pridelením spoločného ateliéru pre dve začínajúce sochárky.
Masarovičová mala vrodený intímny vzťah k experimentálnym pokusom, vrátane dôverného porozumenia s nevyskúšanými novými materiálmi. Ideálnu technologickú podporu jej poskytoval životný partner Ing. Štefan Kissóczy, absolvent strojárskeho štúdia, ktorý vynaliezavo zveľaďoval technologickú bázu ateliéru umelkyne. Oslovilo ju experimentovanie s ľahko taviteľným cínom či miniatúrne plastické artefakty ryté do sépiovej kosti, zárodok budúcich plakiet, medailí či šperkov.
Najdôležitejším realizačným materiálom autorky sa stal valcovaný hladký oceľový plát. Od roku 1964 vznikali v ateliéri zvárané sochy z oceľových plátov. Ich tvarová sústava a expresívne vyžarovanie do priestoru sa postupne stali poznávacím znakom Masarovičovej autorského rukopisu vo voľnej plastike. Pre budúce zvárané sochy pripravovala nielen sadrové modely, ale aj „strihy“ na kartóne ako predlohy rôznych línií budúcich trojrozmerných sôch. Bol tu nový prstoklad sochárskeho rukopisu. Realizovala ho pomocou vstupu technologického nástroja do umeleckého tvorivého procesu. Námety jej voľných sôch sú umocnené osobným prežívaním oprosteným od dobovej uniformity. Časom nadobudla potrebné zváračské zručnosti a postupy. Prešla na menšie formáty, komorná tvorba sa stala privátnou kronikou životných skúseností umelkyne.
Vynaliezavosť a hravosť našli uplatnenie v rozvinutej tvorbe autorského šperku. Tento obohatila o netradičné postupy recyklovania strieborných predmetov a ich častí do šperkových novotvarov, často s humorným obsahovým posolstvom. Fantázia, formálny experiment a bohatstvo námetov sú piliere Erninej unikátnej tvorby plakiet, medailí, čo odborný svet postupne reflektoval vo svetových súvislostiach medzi rokmi 1973 – 1990 – 2000 – 2007.
Sochárka rozvinula obdivuhodné aktivity v tvorbe diel do verejného priestoru. Boli súčasťou vonkajšieho i vnútorného priestoru architektonických realizácií. Použitý materiál sôch, reliéfov, mreží a brán zabezpečil trvanlivosť týchto výtvarných diel v čase.
Erna Masarovičová patrí právom do generácie kľúčových predstaviteľov neskorej moderny nielen v slovenskom kontexte. Napriek ideologickým obmedzeniam sa stala rovnocennou účastníčkou aktivít svetovej generácie sochárov narodených medzi rokmi 1920 – 1930. Výrazovou expresivitou oceľovej matérie posunula plastiku do nových dimenzií sochárskeho myslenia.
Ľuba Belohradská
