Výstava je vo výklade Kunsthalle, pozrieť sa dá bez vstupu do budovy. Autorka vytvorila komplexnú „priestorovú koláž“ pre Kunsthalle LAB, nechávajúc výstavný priestor uzatvorený. Je to hlboký „výklad“, ktorý umožňuje výstavu vizuálne prístupnú pre verejnosť zvonka.
Kurátor: Boris Ondreička
Miesto: Kunsthalle LAB
Dielo je hlboký „výklad“, autorka necháva výstavný priestor uzatvorený, aby mohla rozvinúť siete svojej koláže po celom priestore a iniciovala tak aj diskurz o vzťahoch vnútra a vonkajška. „Výklad“ znamená aj (slovné) objasnenie zmyslu, výklad výkladu.
"Lehocká sa sústreďuje na transparentnosť priestoru, ambivalenciu delenia sklenenou stenou. Interiér-exteriér, otvorenosť-uzatvorenosť, duté-vypuklé. Vyzdvihuje krehkosť vzťahu súkromného-verejného, dnu-von (pozitívne-negatívne), a to s ohľadom na sezónne špecifiká aj na teplo a zimu, psycho-somatické… A v neposlednom rade sa spontánne zapodieva aspektami abstraktného-reálneho. Tieto binarity však nevníma oddelené. To len vyslovený jazyk ich tak obmedzenými robí. To nie je otázkou ekológie, ale odpoveďou ekonómie. Všetko je článkom obrovskej diverzity." vysvetľuje uvažovanie autorky kurátor výstavy Boris Ondreička.
Priestorová koláž v Kunsthalle LAB je reflexiou a reprezentáciou bezodnej subjektivity. Skôr stávania sa, ako bytia. Lehockej „výklad“ je nádoba, priestor, interval, pauza alebo materiálny substrát zároveň. Vzduch a svetlo či napätie sú predsa tiež materiálnymi. Subjektivitu však nevníma ako exkluzívnu. Kreslí synapsie vplyvov, vzťahov, asociácií. Jej levitujúce sochy (objektifikácie vnútra) sú zhmotneniami predovšetkým takzvane nehmotného. Autorka neuznáva takúto polarizáciu, lebo vyžarovanie je nedeliteľnou súčasťou fyzického zdroja. A aj pocity a myšlienky sú reakciami či produktami tela.
Vstupné je dobrovoľné
