Kata Kissoczy - restART

Katarína Kissoczy sa zaradila medzi príslušníkov „ Generácie 80“ / fakticky generácie prvej vlny slovenskej postmoderny/ nielen spriaznenosťou veku , ale hlavne charakteristikou výtvarného prejavu, ako aj širšími presahmi do verejného diania , príznačnými pre túto generáciu . B. Jablonská teoreticky mapujúc príslušníkov Generácie 80 označila Katarínu Kissoczy za „pražskú spojku“, čo vystihuje životopisné okolnosti umelkyne.

Katarína Kissoczy vyštudovala divadelnú scénografiu na pražskej DAMU a tam aj zostala pôsobiť , pričom jej ateliér sa stal miestom stretávania pražských, slovenských študentov umeleckých škol a organizačným centrom ich aktivít. Rodinné zázemie v Bratislave jej umožnovalo , aby sa zúčastňovala aj na bratislavských skupinových generačných aktivitách , menovite na sochárských výstavách Exteriér I.-IV. Scénografické školenie usnadnilo Kataríne Kissoczy prechod k netradičným priestorovým skladbám . Využitie živej farebnosti a expresívne nadsadené znakové fragmenty figúry / silueta profilu hlavy , oko / v reliéfnej redukcii sa stali poznávacim znakom jej sochárských inštalácií. Po smrti matky sochárky Erny Masarovičovej /2008/ zintenzívnila Katarína Kissoczy svoje pracovné a organizačné kontakty s bratislavskou výtvarnou scénou.

Je iniciátorkou a uskutočňovateľkou unikátného projektu medzinárodného sochárskeho a šperkárského sympózia SEM/ Hommage a Erna Masarovičová /pod hlavičkou OZ Ateliér.EM , ktoré má za sebou šesť úspešných ročníkov. Súčasná výstava Kataríny Kissoczy je jej štvrtým autorským vystúpením v rozpätí rokov 2013–2015 . Svedčí o vystupňovanej umeleckej aktivite , ktorou akoby „vyvažovala aktivity okolo organizácie a realizácie medzinárodného sympózia . V krátkom časovom intervale, / počínajúc rokom 2009 /, sme svedkami vývinových premien a posunov v sochárskom prejave Kataríny Kissoczy . Ak dovtedy prevažovala zaľuba v reliéfnom vyjadrení , postupne sa začala orientovať na trojrozmerné , priestorovejšie koncipované sochárske skladby.

Kata Kissoczy zdedila „ po praslici “ dôverný vzťah ku kovovej soche . Možno konštatovať , že ju s rovnakou intenzitou oslovuje umelecké dotvorenie náhodneho kovového odpadu /zvláštnu pozornosť venuje pravidelne rastrovaným zvyškom materiálu , získaným z priemyselných výrobných postupov /, rovnako ako vytváranie novotvarov z továrensky čisteho produktu-oceľového plátu.

Sochárske objekty Katariny Kissoczy sú nefiguratívnymi skladbami , ktoré reflektujú jednak možnosti konštruktívnej skladobnosti zvolených / či nájdených / tvarových modulov , jednak zasahujú občas do surreálne podfarbenej mnohoznačnej významovosti , ktorej nechýba jemné humorné smerovanie. Aktívnym spojencom sochárky pri vytváraní kovového objektu je zapojenie farby , ktorá vnáša do diela dynamiku , hravosť a istý expresívny akcent . Súčasnú tvorbu Kataríny Kissoczy vnímame jednak ako sústredený umelecký prejav , rovnako ako náročný zápas s matériou , ktorá je ustavičnou výzvou pre tých tvorcov , ktorí su odhodlaní kráčat po naročnej ceste jej „ skrotenia .“

Kurátorka: Ľuba Belohradská