| 18:00 |
Pozvané hostky diskusie rozoberú paralely medzi organickými tvarmi a princípmi jej diel, ktoré súvisia s ekofeministickým konceptom, ale tiež predstavia tému ekofeminizmu z rôznych pozícií. Súčasťou debaty bude aj reflexia jej inovatívnych hmatových sochárskych techník, ako aj zápiskov, ktoré narúšajú tradičné patriarchálne a antropocentrické vnímanie medziľudských vzťahov a umenia a namiesto dominancie prinášajú princípy starostlivosti, intuície a symbiózy.
Príspevok Ľubice Lacinovej sa upriami na špecifiká Ekofeminizmu - myšlienkového smeru feminizmu, ktorý sa sformoval v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Svoje vyjadrenie našiel vo filozofii, v praktickom aktivizme, i vo výtvarnom umení. V deväťdesiatych rokoch sa začala jeho uvedomelá reflexia v slovenskom verejnom priestore.
Zuzana Jakalová sa v príspevku zameria na súčasné podoby ekologického myslenia vo feminizme, od hydrofeminizmu po nový materializmus. Ide o prístupy, ktoré prekračujú hranicu medzi ľudským a neľudským, telom a prostredím, subjektom a materiálom, a namiesto dominancie nad prírodou presadzujú vzájomnú závislosť, priepustnosť a starostlivosť. Bude sa pýtať, ako tieto teórie uplatňovať pri čítaní súčasného umenia: čo nám môžu povedať o práci s materiálom, o telesnosti či o vzťahu diela k jeho prostrediu.
Fráza „forma nasleduje starostlivosť“ (odvodená od známeho modernistického pravidla forma nasleduje funkciu) sa v príspevku Gabriely Garlatyovej bude spájať predovšetkým s ekofeministickým čítaním tvorby sochárky Marie Bartuszovej. Tento koncept presúva pozornosť od funkčnosti k citlivosti, organickým tvarom, inklúzii a ochrane živého či zraniteľného sveta. Na rozdiel od pravidla „forma nasleduje funkciu“, kde tvar určuje účel a efektivitu, tu tvar vzniká ako výsledok opatery a rešpektu k materiálu a okoliu. Príspevok priblíži niekoľko myšlienok zo zápiskov a kresieb M. Bartuszovej, a tiež vybrané diela, pre ktoré je blízka citlivosť k prírodným procesom s reflexiou ženskej telesnosti, materstva a starostlivosti.
Diskusia je sprievodným podujatím k monografickej výstave Marie Bartuszovej – Byť prírodou, aktuálne prezentovanej v Galérii mesta Bratislavy.
Diskutérky:
Gabriela Garlatyová, Zuzana Jakalová, Ľubica Lacinová
Moderuje:
Katarína Karafová
Vstup voľný
Gabriela Garlatyová je historička umenia a kurátorka výstav. Študovala na FF UK v Bratislave (Veda o výtvarnom umení). Doktorát získala na Univerzite Karlovej v Prahe, kde obhájila dizertačnú prácu s názvom „Maria Bartuszová (1936–1996). Sochárske dielo v kontexte umenia“. Od roku 1999 je kurátorkou Mestskej galérie v Rimavskej Sobote a od roku 2010 je kurátorkou Archívu Marie Bartuszovej v Košiciach. Je editorkou a autorkou monografie Maria Bartuszová (2021) a anglickej publikácie Catalogue Raisonné of Maria Bartuszová (2022). V roku 2025 bola kurátorkou autorskej výstavy Marie Bartuszovej v Alšovej juhočeskej galérii v Hlubokej nad Vltavou, ktorá mala reprízu v Múzeu umenia v Olomouci. Za monografiu Maria Bartuszová bola ocenená Cenou Rady galérií SR Biela kocka, Špeciálnou Cenou Tatra Banky 2022 a v roku 2023 Cenou Ministerky kultúry Slovenskej republiky. Pedagogicky pôsobí na funkčnom mieste docentky na FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici, ako vedúca Katedry teórie a dejín umenia. Venuje sa maliarstvu a sochárstvu od 2. pol. 20. st. po súčasnosť.
Zuzana Jakalová je odbornou asistentkou na Katedre teórií a dejín umenia FaVU VUT. Bola spoluvedúcou ateliéru VU1 na pražskej UMPRUM (s Dominikom Langom). Pracovala ako kurátorka verejných programov v Galérii mesta Bratislavy a ako kurátorka v pražskom Display - Sdružení pro výzkum a kolektivní praxi. Pôsobila ako kurátorka rezidenčného programu Centra pro současné umění MeetFactory v Prahe, a tiež Prádelny Bohnice, umeleckého priestoru a galérie v psychiatrickej liečebni na okraji Prahy. Je autorkou a kurátorkou dlhodobého diskurzívneho projektu Multilogues on the Now o intersekciách zdravia a starostlivosti v súčasnom umení a spoločnosti (s Hanou Janečkovou). Je autorkou a editorkou tematickej česko-slovenskej knižnej edície .txt, ktorá pozostáva z esejí o spoločensky a politicky naliehavých, no verejne málo preberaných témach (napr. Bez súhlasu.txt o kultúre znásilnenia, Iné telá.txt o zdravotnom znevýhodnení). Spolu so Zbyňkom Baladránom je spoluautorkou hybridného kolaboratívneho vydavateľstva Display zameraného na texty medzi teóriou umenia a súčasným emancipačným myslením.
Ľubica Lacinová je slovenská biofyzička. Od ukončenia štúdií na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK pôsobí v Slovenskej akadémii vied ako vedecká pracovníčka aj členka manažmentu. Vyštudovala i Inštitút výtvarnej fotografie pri Zväze československých fotografov. Ako postdoktorandka na University of Pennsylvania vo Philadelphii a neskôr na Technickej univerzite v Mníchove si rozšírila poznatky vo vede i spoločenských procesoch. Prispievala do viacerých časopisov vrátane Aspektu, Profilu, InZinu a Sedmé generace.
