Vo svojich zvieracích cykloch využíva schopnosť človeka prenášať ľudské vlastnosti na zvieratá a tým reflektovať seba samého ako možnosť pre zobrazenie a skúmanie komplexne zachytených pozícií a pocitov, napr. staroby, šťastia či túžby. V monumentálnych, väčšinou s centrálnou perspektívou koncipovaných kompozíciách sa mu podarilo eliminovať rušivé zvuky okolia a sústrediť sa na to, čo považuje za podstatné. (Raphael Schmid, kurátor a filozof, Berlín)





