Ironický názov filmu Zlaté časy pre obdobie dobovo karikovaného alebo tabuizovaného Slovenského štátu nenesie hlbšie politické konotácie, len ukazuje prostomyseľný pohľad malého človeka, ktorý chce utŕžiť svoj podiel pri zlomoch veľkých dejín. Zmierlivý pohľad na klasickú dobovú rurálnu rodinu a monolitný, archetypálny vidiecky život uprostred vojnovej búrky je tu znásobený pútavou hrou významov a nevtieravo bohatou obraznosťou. Motív detinského nadšenectva v pozvoľnej konfrontácii s drsnou okupačnou realitou sa vo filme nestáva oslavou dezilúzie a márnosti, ale oslavou donkichotskej viery v šťastie, ktorú nevie poraziť ani vlastná smrť.
Zlaté časy sú neprávom zabudnutým filmom domácej kinematografie a z umeleckej stránky najhodnotnejšou snímkou prehliadky. Mimo iného ide o prakticky jediný hraný film minulého režimu poukazujúci na rómsky holokaust.
Zlaté časy, Československo, 1978, 77 min.
Réžia: Štefan Uher
Hrajú: Milka Zimková, Viliam Polónyi, Ondriš Jariabek, Milan Kiš, Anton Šulík st., Štefan Mišovic, Anton Trón, Jan Vlasák, Oľga Vronská, Martin Učík, Štefan Halás
