Svoju všímavosť obracia najma k bežným príhodám a jej malým nezrovnalostiam, k nálade, symbolom a kontrastom, ktoré tieto zvyčajnosti doprevádzajú. V istom zmysle je každá skromná udalosť slávnosťou s nedozernými dôsledkami. Zozbierané vizuálno-pamäťové stopy následne konfrontuje s vlastným estetickým jazykom, ktorý vykazuje štylisticky a koncepčne hybridnú povahu; nájdeme v ňom inšpiráciu sociálnym realizmom i mexickým muralizmom, prvky pop-artu a komiksovú dynamiku tiel.
Ženy za pomoci paličiek pochodujú naprieč krajinou doprevádzané nepatrným pohybom motýlich krídel, zatiaľ čo muži v nepoľavujúcom objatí poskakujú okolo flaše vodky. Na prvý pohľad pôsobia tieto výjavy až neprirodzene harmonicky, čo ešte viac dokresľuje zvolený výber farieb.
Až s narastajúcim časom sa vkráda predzvesť, že v tomto svete pastelových tónov, nablýskaných áut a robotických ľudí nemusí byť všetko v poriadku, a pod pokličkou bublajú subtílnejšie formy konfliktu než otvorené násilie. Významové napätie autor ukrýva do našpánovaných svalových vlákien a proporcionálne pokrivených figúr.
Telá pôsobia robustne, tvrdo, ba až navodzujú dojem vytesaných soch a tvoria tak protipól voči pružným, vitálnym, priepustným telám z reklám. Akokeby sa nám snažili prezradiť ako pevne sú v nás kultúrne a generačné vzorce vpísané a ako ťažké je ich ohýbať.
Hlavný konflikt sa odohráva v útrobách protagonistov - na poli kultúrnych hodnôt, statusu, genderových rolí a výchovy. Môžeme tak sledovať čisto ženské, alebo naopak, mužské kolektívy, predstaviteľa toxickej maskulinity v obklopení svojich dám (áut), ale i obraz s autoportrétnymi prvkami s príznačným názvom Oberač, v ktorom umelec metaforicky odlamuje vetvičku lipy.
Práve fúzia starého prežívajúceho sveta s jasne vytýčenými hranicami a nejasného dneška, prepožičiava obrazom istú rozporuplnosť. Prejavuje sa nielen v habituse hrdinov plátien, ale taktiež v materializovanej podobe. Sídlisko, dedičstvo socializmu, v novom farebnom hábe s plastovými oknami a retro kovovými mrežami na umiestnenie kvetín, sa tak stáva emblematickým príkladom tohto vizuálneho a epochiálneho miš-mašu. A čo viac, nestretáva sa v ňom len viacero estetických imperatívou, ale zápolí tiež s mestskou divočinou, ktorá si skrz betónové dlaždičky razí svoju vlastnú cestu na plátno.
Na obrazoch tak nachádzame malé detaily oduševnelej prírody, skôr pocitovo načrtnuté než ostro ohraničené. Motýle, vtáky, či šípky nepatrne vnášajú do maľby jemnosť a mäkkosť, a odkazujú tak na neodmysliteľné spojenie ľudí a prírody.
Kurátorka: Lenka Podroužek Polčová
Miroslav Pelák (1992 v Bardejove) v rokoch 2013 – 2017 študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri R.Podobu, 2017 – 2019 na UMPRUM v Prahe u J. Černického a M. Novotného. Vystavoval na Slovensku aj v zahraničí naposledy v Simchowitz gallery v Los Angeles.
Výstava je prístupná stredy a štvrtky od 15:00 do 18:00
