Beáta Gerbocová predstavuje textilné obrazy realizované technikou ručného tkania na digitálnych žakárových krosnách. Vytvorila digitálnu tapisériu ako unikátnu výtvarnú disciplínu v rôznych polohách. Textilné diela sa obsahovo viažu k osobnej reminiscencii témy detstva a atmosféry viažucej sa k spomienke na vlastnú minulosť. Ide zároveň o uvedomovanie si plynutia času v súvislosti s takmer končiacim sa detstvom vlastných detí. Okrem fotografických momentiek sa formálne opiera aj o estetiku symbolizmu s odkazom na silu romantizujúcej prírody doplnenej o fragmenty dekoratívnych plôch.
Soňa Sadilková hľadala možnosti využitia nových technológií a inovácií v textilnom dizajne s ambíciou podporiť zachovanie zanikajúcich textilných techník a materiálov a vzťahov medzi nimi. Každý produkt je svojím jedinečným dizajnom estetickou vizualitou kultúrnej zodpovednosti voči slovenskej tradícii a odzrkadľuje stav kreatívneho priemyslu. Využila tradičný materiál netkaný textil: plsť, iným pomenovaním filc a vytvorila jednoduchý dizajn tašiek a kobercov s funkčnosťou a estetikou každodenného používania. Pri procese výroby vystaveného textilného dizajnu boli využité technológie ako laserové rezanie a rezanie na CNC rezacích stoloch. Ukazujú cestu spojenia nových technológii s tradičným znovuobjaveným materiálom s ohľadom na životné prostredie..
