Roman Bicek - Reason Is Treason

Pri reflexii tém, ktorými sa vo svojich dielach Romana Bicek zaoberá, v spomenutých oblastiach vyhľadáva, triedi a následne pracuje s rôznymi zdrojmi a materiálmi (obrazy, texty, idey, princípy, motívy, symbolika...) rôznorodej proveniencie (slovenská i zahraničná periodická tlač, odborná literatúra, masmédia, popkultúra, politika, história, umenie, vlastná tvorba...). Tie sa mu neskôr stávajú inšpiráciou, stavebnými prvkami, kompozičnými fragmentmi, výzamotvornými bodmi, intertextuálnymi odkazmi alebo skrátka výtvarným materiálom, ktorý kolážuje, komponuje, remixuje, komentuje, paroduje alebo inak uvádza do siete vizuálnych a významových vzťahov, pričom jeho pohľad je vždy neortodoxný a otvorený, avšak s identifikovateľným smerovaním na konkrétne témy, problémy, reálie, teórie či ideológie.

Tematicky sa Bicek dotýka fenoménov ako extrémny nacionalizmus, xenofóbia, kolonializmus, narcizmus, sexizmus, mačizmus, stereotypné predstavy o iných či stotožňovanie sa s vlastným stereotypným obrazom, predstieraný záujem o ekológiu, absencia sebareflexie, vyprázdnenosť a banálnosť masmediálnych obsahov a reklamy, problémy kapitalizmu, trhu s umením a postavenia umelca v spoločnosti, vzťah takzvaného vysokého a nízkeho v kultúre, pseudofilozofovanie, či krčmová sociológia a politológia. Výrazovo autorovu tvorbu charakterizujú kategórie ako expresívnosť, autentickosť, provokatívnosť, bizarnosť, absurdnosť, zámerná infantilnosť a banálnosť, kontrastnosť, škaredosť, grotesknosť, komickosť, irónia, paródia a využívanie alúzií.

Zaujímavý je Bicekov prístup k vlastnej práci a k vlastným dielam, ktoré väčšinou nevníma ako definitívne ukončené, posvätne uzavreté, rámom fyzicky ohraničené artefakty, či nebodaj produkty určené pre trh s umením, ale ako otvorené a prehodnoteniu prístupné štruktúry, ktoré môže sám autor pretvárať, ničiť, alebo používať ich (materiálne) fragmenty na tvorbu nových diel. Ľuboš Lehocký