Ilustrácie

Peter Uchnár je predstaviteľom maliarsky koncipovanej ilustrácie. Obidve oblasti, voľná tvorba a ilustrácia, sa prelínajú. Spája ich podstata výtvarného spracovania. Základom ilustrácie býva kresba, pričom použitie farby má skôr koloristickú funkciu. Peter Uchnár nezakladá svoj výtvarný prejav na linearizme, i keď je výborný kresliar. Farbu vníma ako čistý maliarsky prostriedok, a tak s ňou aj pracuje. Obrazovú plochu buduje ako hlboké priestory, v ktorých sú figúry a predmety, tvarované plasticky, valérmi ako priestorová kvalita. Farebnosť volí v lomených, miešaných tónoch, ktoré sú zjednotené svetelným oparom. V zásade sa vyhýba kontrastnej a ostrej farebnosti. Farebný tonus udržiava vo funkcii ireálneho kontextu. Podčiarkuje to aj koncepcia obrazového priestoru. Je skôr vzduchom, v ktorom sú kompozície nadľahčované, bez gravitácie, a často levitujú vo vírivom pohybe. Nadhľad z vtáčej perspektívy je akoby nazeraním cudzej entity. Pripisovaná fantazijnosť skôr naznačuje spojenie so súčasnými vizuálnymi konštrukciami iluzívnych sci-fi svetov.

Z početných titulov je ťažiskom výstavy výber z Truhlice najkrajších rozprávok (2014) a ikonického Petra Pana (2009, 2015). Uchnár v nich naplno uplatnil svoj maliarsky princíp, ľahkú prácu so štetcom, šrafovanie, škvrny i farebné nuansy. Dômyselná manipulácia s perspektívou využíva ľubovoľný vzťah veľkosti predmetov a figúr, pôsobivé kontrasty zväčšenín i rotujúce kompozície. Z voľnej grafickej tvorby ponúka výber k básnickým zbierkam Juraja Žemberu V rukavičkách z vlastnej kože (2013), Rana po štepárskom noži (2016) a k zbierke Kataríny Mikolášovej Sonáta pre zem (2017). Básne ho inšpirovali k abstraktným úvahám o vzťahu mikrosveta a makrosveta. Realizoval ich inovovanou technológiou rytím do plastových platní, pripomínajúcou drevoryt.