Obnovený pôvab mortuárií

Latinské označenie mortuárium sa všeobecne zaužívalo pre pamiatky spojené s pohrebom a miestom pochovávania. V užšom význame slova sa tento výraz používa pre pamiatky, ktoré obsahujú erb zomrelého a nápis.

Hodvábne a papierové mortuáriá (tiež označované ako pohrebné alebo smrtné štíty), pôvodne zhromažďované v kostoloch a rodových archívoch, sa v priebehu 20. storočia dostali prevažne do štátnych archívov a muzeálnych zbierok, kde sú rozptýlené v rôznych fondoch.

Zbierka mortuárií Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici patrí medzi najväčšie zbierky hodvábnych a papierových pohrebných erbov v strednej Európe. Nachádza sa v nej 203 kusov pohrebných erbov, ktoré patria celkom 176 osobám zo 132 šľachtických rodov. Pohrebné erby žien sú zastúpené o niečo menej než tretinou (56 kusov), ale tento počet zahŕňa 23 aliančných erbov čo znamená, že vedľa rodového erbu ženy je vyobrazený aj erb jej manžela. Počet rodov, ktorých erb je namaľovaný na mortuáriách tak prekračuje číslo 140.

Jadro zbierky tvorí 165 kusov pohrebných štítov, ktoré zozbierali členovia šľachtického rodu Radvanských a pôvodne ich uchovávali vo svojom kaštieli v Radvani. Ďalšie exempláre získalo múzeum z evanjelických kostolov v Banskej Bystrici a Hronseku. Najstarším kusom zbierky je hodvábne mortuárium z roku 1708 vyhotovené pre Valentína Töröka a najmladším papierové mortuárium Antona Radvanského z roku 1933.

Pohrebné štíty v krátkosti dokumentujú životné osudy a erby príslušníkov šľachtických rodov prevažne zo stredného Slovenska. Najpočetnejšie je zastúpený rod Radvanských. Vo väčšom počte aj rody Benických, Podmanických, Bohušovcov, Gerambovcov, Kišfaludiovcov, Kubínskych (Kubíny), Okoličianskych (Okolicsányi), Révaiovcov, Spielenbergovcov, Svätojánskych (Szentiványi), Ujháziovcov a Wenckheimovcov.

Výstava v Slovenskom národnom múzeu predstaví prvý raz v tak veľkom rozsahu laickej aj odbornej verejnosti klenot z depozitára Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.  Zbierka je veľmi cenná aj z hľadiska vedeckého poznania, ako podklad pre genealogické a heraldické bádanie a ďalšie spracovanie témy funerálnej kultúry od 18. do 20. storočia.

Reštaurovaním a konzervovaním mortuárií v reštaurátorskej dielni Štefana Kocku sa zabezpečila možnosť ich prezentácie a zachovania pre ďalšie generácie. 

Autori výstavy: 
PhDr. Martina Hrdinová, PhD.
PhDr. Filip Glocko
PhDr. Roman Hradecký