Ľudský rozmer

Mestá sú pre autá, alebo pre ľudí? O potrebách automobilizmu máme obrovské množstvo dát, zatiaľ čo o správaní sa chodcov v meste toho vieme veľmi málo.

Priekopník humanistického prístupu k urbanizmu, Dán Jan Gehl, už viac ako štyridsať rokov hľadá nové riešenia rovnice života v mestách. Neskúma stavby, ale to, čo je medzi nimi: ľudí a ich interakcie. Navrhuje projekty, ktoré vracajú „ľudský rozmer“ tam, kde ho odstránili diaľničné obchvaty, mrakodrapy, dopravné stavby a urbanizmus 60. a 70. rokov.

Film režiséra A. M. Dalsgaarda ukazuje v pôsobivých obrazoch mestských krajín prístup Gehlovho tímu, ktorý mení mestá ako Londýn, Melbourne, New York, Kodaň, Los Angeles, Peking či Šanghaj. Premenou Times Square sa cez noc a naveky podarilo dostať preč väčšinu áut a uvoľniť miesto pre cyklistov a chodcov. V niektorých čínskych veľkomestách sa snažia vyhnúť chybám projektantov moderných západných miest. Ďalším príkladom je obnova centra novozélandského mesta Christchurch zničeného zemetrasením v roku 2011.

Podarí sa presadiť humanistický prístup k urbanizmu napriek protichodným záujmom developerov a centrálnych vlád?