koncert
Says & Horehigh
Śtvorica hudobníkov z kapely Says a trojica hudobníkov z kapely Horehigh. To je zostava, ktorá vás zavedie do sviežich vôd elektropopu plného melódii, skvelých basových groovov a podmanivých rytmov.
Says
Štvorica hudobníkov v kapele SAYS vo svojich skladbách spája prvky rôznych hudobných žánrov vrátane indie, dream-popu či temnejšej elektroniky. Ak máte radi melancholickú atmosféru elektronických nahrávok a zároveň je vám blízka gitarová hudba, zaručene si prídete na svoje. Členovia kapely pochádzajú z rozmanitých hudobných prostredí a vo svojej tvorbe tak spájajú rozličné svety. Kapela vznikla koncom roka 2014 ako projekt speváka Dominika a gitaristu Lukáša, neskôr sa k nim pridali basgitarista Roman a bubeník Tomáš. S novým koncertným programom sa SAYS predstavia s bubeníkom Lukášom, ktorý je novou posilou kapely.
Kapela má na na konte EP Violation Of a čerstvý debutový album Recollection, ktorý prezentovala už dvoma singlami/videoklipmi - Peak a Here We Built. V rannom vysielaní Rádia_FM taktiež predstavili live verziu skladby Boundaries.
SAYS sa zatiaľ odprezentovali na viacerých festivaloch a koncertoch na Slovensku a v Čechách.
Horehigh
Za kopcami kopce, lúky, lesy, hvozdy, stráne, kopce, doliny, ďalšie kopce, na nich ovce, kam len oko dovidí, zelené čiary a tvary, paseky, potoky, divoké záhrady. Za kopcami žili v háji zvedaví mládenci – sedem synov siedmych dcér. Mali každý iné zvyky, ale jeden cieľ. Ten jeden naháňal vietor do plachiet, vždy sú v ňom malé diamanty, ako prach ich sfúkol z prstov ktosi dávno nad pahrebou. Druhý z korún stromov pozoroval obzor, vedel spojiť čiaru horizontu do kruhu ako hada, občas ho pohrýzol, ale on hrýzol späť. Iný ležal ako placatý kameň dole pri brehu, more trpezlivosti mu olizovalo striedavo nohy a tvár....to vždy ten ďalší prišiel a hádzal žabky rovno po hladine, v noci pri prílive ich vlny vyklonili, leteli ďaleko poza oblohu, kamene, nevedno odkiaľ pozerajú hore na nás. Piaty mladý vstával vždy iba na svitaní, zelené korene počúval s priloženým uchom na dreve, svieže novinky vraj čítal z kôry, smutné story rozprávali letokruhy. Nie ako jeho kamarát, ten ľúbil kričať do hory, ako vlci vyli, ich hlasy uvili z pestrých nití gobelíny na počkanie, zamykajte stodoly, dnes sa tu ponevierajú divoké džemy. Ako ten siedmy, zase beží slalom medzi rovnobežkami, vždy o závod, a hneď zas hrá šach, priateľskú partiu so šiestimi protivníkmi, neťahá pešiakmi, hýbe časom. Podá ruku a všetky ruky mocným stiskom, vyroja sa ako mravenisko. Títo páni žili v háji, keď vo svetoch zotrvali, tam sa vracali. Každý sebe pánom, pod jednou zástavou.
