koncert

Plnka: Klimatická séria 2019

Plnka ponúka jesenné koncerty, ktoré sa snažia brať ohľad na svetovú klímu.
odporúčame!
02.10.2019, St
Fuga
20:00
25.10.2019, Pi
Fuga
22:00
31.10.2019, Št
Fuga
22:00
10.11.2019, Ne
Fuga
20:00

Plnka - Lea Bertucci (NNA Tapes / NYC) Tigris Argentum - 20.10.2019
Fb event

Plnka - Föllakzoid (Sacred Bones Records)  Kult Masek - 8.10.2019

Plnka - Mika Oki (The Word Radio) Guests - 25.10.2019
Fb event

Plnka - Lyra Valenza (Opal Tapes) / Peal / pstmn / memb x stix - 31.10.2019

Plnka - Ami Yamasaki - 10.11.2019

V rámci programovania tejto série sme sa pokúsili obmedziť letovú dopravu vystupujúcich, ktorá je jedným z najväčších kameňov úrazu pri pridávaní skleníkových plynov do atmosféry. Z každého lístka venujeme 5% na kampane organizácie Avaaz, ktorá sa už 12 rokov aktívne podieľa na pozitívnej zmene v rámci nie len enviromentálnych otázok. Zároveň bude možné na každý event zakúpiť tzv. klimatický lístok, z ktorého bude 30% odvedených na rovnaké účely.

Pôvodným pilierom dramaturgie jesennej a zimnej série PLNKA koncertov a klubových nocí mala byť téma periférie. Periféria ako oblasť, ktorá skôr skrýva ako odhaľuje. Periféria ako silno rezonujúci rámec tvárou v tvár migračnej kríze. Ideová a post-žánrová periféria a tenzia medzi tým, čo je v slovenskom kontexte považované za okrajovú kultúru a čo je v zahraničí vnímané “bližšie k centru.” Vzťah medzi okrajom a centrom, v ktorom stále dominujú západné tendencie. Pri troche fantázie by tému mohol krásne reflektovať najnovší album Lea Bertucci, ktorý vznikol v opustenom komplexe Silo City na okraji Buffala a ktorý vyníma alto saxofón z jeho bežne zaužívaných zvukových teritórií. Dvojica MM/KM posúva konvencie house music na okraj, presnejšie naľavo od centra, dánske duo Lyra Valenza rozoberá okrajové žánre a odkaz 90s rave-u. Jemná hudba japonskej sound-artistky a vokalistky Ami Yamasaki prináša úvahy nad tým, či sú pre mestského človeka les a jeho zvuky odsunuté na okraj ako ekonomicky impotentná oblasť alebo prečo stojí len ťažko monetizovateľný sound-art na periférii záujmu, zatiaľ čo súčasné umenie sa v Sothebies predáva za astronomické ceny - ako o tom píše David Stubbs v knižke Fear of Music.

V kontraste s každodennou realitou ale táto téma mizne do zabudnutia ako priemerné drone-ambient demo. Ako povedal americký umelec, technológ a profesor na MIT University, Chris Csíkszentmihályi, pri svojej nedávnej návšteve Bratislavy v rámci Sensorium Festivalu: mohol by som sa zaoberať rôznymi témami, no ani jedna z nich nie je tak horúca ako téma globálneho otepľovania, respektíve, aby sme nazvali veci pravým menom: téma totálneho enviromentálneho kolapsu - šieste vymieranie druhov ako to nedávno popísala štúdia pre "Proceedings of the National Academy of Science" uverejnená v magazíne WIRED. Zvláštne pritom je, že tento text by ešte pred pár rokmi vyznel ako konšpirátorský blábol a možno tak vyznie pre ľudí, ktorí sa duchu doby vyhýbajú bočnými uličkami.

“Dramaturgická téma” je svojvoľná a samoaplikovaná, netreba sa ani veľmi snažiť, píše sa sama. Nestála na začiatku programovania tejto série, vychádza z vnútra samotného výberu, respektíve z oveľa širších reálií, ktoré sa viac či menej spätne premietajú do tohto výberu. Uzavretý kruh pripomína logo zásadného labelu Sacred Bones Records - hada, ktorý požiera sám seba.

Eko-úzkosť je na každom kroku a kliku. A ako vždy, umenie je jedným z prvých katalyzátorov. ANOHNI na svojom albume Hopelessness (2016) (zďaleka nie je jedným z prvých) kto spieva o svete, v ktorom “ryby plávajú hore bruchom,” zatiaľ čo oceán vrie. Horiace mestá sú víziou sveta blízkej budúcnosti v skladbe Black Snow od Oneothrix Point Never. Aktuálne albumy od Matmos (Plastic Anniversary) alebo James Ferraro (Requiem For Recycled Earth) sa vzdávajú svojich nádejí pod ťarchou podobných vízií, akoby ich jedna mater mala. Matmos to robia so sebe vlastným nadhľadom a Ferraro operujúc v melancholickej kvázi gýčovej video-game dystopia estetike pod ťarchou syntetických tympanov a syntetického…všetkého.
Kiež by toto všetko bola iba fetišizácia dystópie v duchu Hollywoodu.
Magazín Tiny Mix Tapes píše o albume Lea Bertucci ako o apokalyptickom soundtracku a aj keď toto tvrdenie má podľa slov autorky ďaleko od autorského zámeru, recenzia je len ďalším testamentom klimatických tém tlejúcich v kolektívnom (pod)vedomí. Autor zároveň nie je ďaleko od pravdy: Bertucci minulý rok vydala EP ‘Our Collective Cynicism Is a Product of Failed Revolution,’ ktoré sa tématicky viaže na našu neschopnosť rozmýšľať v medziach dlhých časových úsekov.

Každý si vždy (našťastie) dosadí to svoje. Môžeme sa tváriť, že chladné posthumanisticky znejúce plochy dánskeho dua Lyra Valenza rozprávajú o strachu z nadvlády A.I., ktorý už možno ďalšiu generáciu nemusí trápiť, keď sa pozrie z okna a vidí roztopenú Arktídu. Môžeme sa tváriť, že hlukové ataky Ricarda Cometa na pomedzí noise-rocku a rozoberania pôvodnej hudby Ánd svojim zdanlivým prírodným chaosom oslavujú návrat k pôvodnej rovnováhe prírody zbavenej ľudskej civilizácie. Niečo podobné by mohlo platiť pre hybridné tanečné dizonancie Parížanky Mika Oki. Kam sa podela bohatá fauna vykreovaná hlasivkami Ami Yamasaki? Po poslednom rave-e (MM x KM) zostávajú len echá v opustených továrňach (Lea Bertucci a Tigris Argentum) a vysoko nad nami nikdy nedosiahnuté hmloviny a priľahlé hviezdne reálie (FÖLLAKZOID a ich cosmische hypnóza). Za oponou stoja aj ďalší aktéri, ktorý sa už nezmestili do programu no rozhodne by mali k téme čo povedať (napríklad noise apokalyptický projekt SISTER IODINE) či umelci, ktorí sa už v rámci PLNKY k slovu dostali: M.E.S.H., Christoph de Babalon, Æthereal Arthropod, Nkisi, Tomoko Sauvage, ai. Všetci priamo či nepriamo ponúkajú znepokojujúco trefné fabulácie.

Resident Advisor v článku “What can dance music do about the climate crisis” rekapituluje rôzne malé iniciatívy, ktoré sa snažia stavať k situácii proaktívne. Súhrn týchto jednotlivcov možno na prvý pohľad pôsobí bezmocne, no v princípe autor článku hovorí o tom, že ak popri tých najväčších faktoroch, akými sú lacné lety, fast fashion a konzumácia mäsa nezačneme brať vážne aj riešenia takýchto malých iniciatív, tak sa nikam neposunieme. Je extrémne jednoduché naladiť sa na vlnu nihilistických (a často nesmierne vtipných) memov a oveľa zložitejšie pokúšať sa nájsť iné východiská.

“Poznám klimatológov, ktorí tvrdia, že je len malá šanca, že predídeme totálnemu civilizačnému kolapsu. Ale aj napriek tomu, nezostáva nič iné, ako sa o to pokúsiť,” dodáva záver článku, ktorý je zároveň najlepším návodom, ako sa z toho všetkého nezblázniť. Aktuálny článok “What if we stop pretending” v The New York Times ide ešte o jeden dôležitý krok ďalej a pýta sa, aké stanovisko chceme zaujať, aj keď je toto všetko neodvratné.

Odporúčame

divadlo

Rozprávka o šťastnom konci

Rozprávke nechýba humor ani napätie, pohybová ladnosť až cirkusová akrobacia, výtvarná poézia ani scénická premenlivosť. A...Viac
18.9.2019 - 28.4.2020 / Slovenské národné divadlo - Historická budova
KIDSTOWN odporúčame!
koncert

Korben Dallas / Bazén tour + David Stypka & Bandjeez (CZ)

Št 7.11.2019 / Majestic music club
odporúčame!
festival

Noc výskumníkov 2019

Pi 27.9.2019 / Bratislava
odporúčame!
výstava

Umelcova (ťažká) batožina. Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 - 1945)

21.6.2019 - 10.11.2019 / Slovenská národná galéria Bratislava
odporúčame!