Intelektuálne vákuum, ktoré zostalo v Ríme po smrti švédskej kráľovnej Kristíny v roku 1689, podnietilo okruh jej blízkych literátov a hudobníkov v nasledujúcom roku k vytvoreniu Accademie degli Arcadi.
Musica aeterna
Lenka Máčiková soprán
Peter Zajíček husle
Adam Szendrei husle
Michaela Čibová violončelo
Peter Guľas čembalo
Georg Muffat (1653 – 1704)
Armonico Tributo, Sonata I. (trio verzia)
Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
Empia sorte con la morte, pre soprán, dvoje huslí a basso continuo
Arcangelo Corelli (1653 – 1713)
Triová sonáta op. 4 č. 9 B dur
—–
Georg Friedrich Händel
Tu fedel, tu costante? pre soprán, dvoje huslí a basso continuo
Georg Muffat
Armonico Tributo, Sonata II. (trio verzia)
Akadémia sa čoskoro stala jednou z najdôležitejších kultúrnych inštitúcií svojej doby, dokonca založila pobočky, označované za „kolónie“, v rôznych ďalších mestách. Medzi stovkami podobných „akademických“ zoskupení na území vtedajšej Itálie si pravdepodobne ako jediná akadémia upevňovala svoj kultúrny vplyv takýmto spôsobom.
