Zbehovia a pútnici

Poviedkový triptych plný fantasknosti, bizarností a štylizovaných výjavov, hľadá v temnom atavizme, vyvolávajúcom v človeku rozkoš zo zabíjania, príčinu možnej záhuby sveta.

V 1. časti – Zbehovia – nájde cigánsky zbeh po návrate zo zákopových bojov I. svetovej vojny v rodnej dedine spoločnosť asociálnych živlov, vojnových mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zimprovizujú drastickú anarchistickú smršť s rozpútavaním atavistických pudov, aby nakoniec všetci zahynuli.

V 2. časti – Dominika – hlúčik ustupujúcich nemeckých vojakov na sklonku II. svetovej vojny prepadne statok, v ktorom sa usídlili partizáni pod velením opitého sovietskeho dôstojníka. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete i obyčajní ľudia, ktorí sa v kritickej chvíli náhodou ocitli na nevhodnom mieste.

3. časť – Pútnici – zachytáva deň po atómovej katastrofe. V podzemnom kryte pripomínajúcom blázinec sa potáca skupina starcov a starien. Personifikovaná Smrť (fičúrsky Biely husár zo Zbehov, Nacista v Dominike, tu už ako nevládny bezzubý dedko) s mladou ošetrovateľkou so symbolickým menom Eva sa vyberú na spálený povrch planéty, kde Smrť stráca zmysel svojej existencie a zomiera.

Vizuálna mágia na halucinačnom scénografickom pozadí je vytvorená v barokových a expresionistických lektúrach, v podstatnej miere vychádzajúc z naivnosti insitného umenia. Užívaním alegórie a sústreïovaním charakterov do vyhranených abstraktných typov bez psychologických dimenzií nadväzuje Jakubisko na stredovekú ľudovú poéziu a divadlo. Ako „hold cenzúre“ dal režisér ako prvý titulok cez celé plátno cenzúrne povoľovacie číslo. Film bol uvedený na MFF v Benátkach r. 1968, do kín sa však už nedostal.

Zbehovia a pútnici (Zbehovia a pútnici), Slovensko, 1968, 101 min.
Réžia: Juraj Jakubisko
Hrajú: Mikuláš Ladižinský, Augustín Kubáň, Magda Vášáryová, Samuel Adamčík, Oľga Adamčíková, Jana Stehnová, Ivan Krivosudský, Peter Debnár, Juraj Kukura