Travis Bickle trpí nespavosťou a jeho prirodzeným prostredím sa stávajú nočné ulice New Yorku. Jeho revolta nesmeruje proti vládnucemu establishmentu, ale proti nižším spoločenským vrstvám. V sedemdesiatych rokoch obľúbené „revenge dramas“, pretkané Peckinpahovskou brutalitou, sú tu dramaturgicky vystavané podľa Schraderovho konceptu transcendentálneho filmu. Bickle je postava, ktorá sa čoraz viac odcudzuje svojmu okoliu, až kým film nedospeje k nebývalo okázalej a krutej katarzii.
Žltý taxík sa osamelo premáva po uliciach New Yorku plných morálneho úpadku a násilia. Je síce súčasťou mesta, dokonca jednou z jeho ikon, avšak stále zostáva autonómnou, uzavretou jednotkou, ktorá sa na dianie v okolí pozerá z pozície pozorovateľa. Na krátky čas doň síce ulica, v podobe pasažierov, prenikne, avšak tí po sebe nezanechávajú príliš hlbokú stopu.
Podobný je aj život Travisa Bickla, vojnového veterána, ktorý po návrate z vojny vo Vietname trpí nespavosťou. Ako nočný taxikár sa pomaly a monotónne "plíži" vo svojom aute a pozoruje neónmi osvietené chodníky plné dílerov, pasákov, prostitútiek a gangstrov. Traumatizovaný, osamelý a frustrovaný Travis sa zúfalo snaží nadviazať kontakt s ľuďmi, ktorí majú ideály a zapojiť sa do ozdravného procesu mesta. Neschopnosť naplniť intímny kontakt s Betsy, atraktívnou pracovníčkou na volebnej kampani, a prázdnota fráz (budúceho) senátora Palantina ho však ešte viac izolujú od okolia a utvrdia v nutnosti radikálnych riešení. Jedného dňa stretáva malolétu prostitútky Iris a postupne v ňom začína dozrievať plán na očistu mesta.
Snímka sleduje obdobie, kedy už hnutie "detí kvetov" a aktivizmus 60. rokov postupne odumierali a namiesto hesiel o láske sa začínali presadzovať radikálne pravicové riešenia. Kamera i rozprávanie vo filme preberá "point of view" hlavného hrdinu, najmä jeho vízie o dekadencii a morálnom rozvrate. O tom, aká zmena v spoločnosti nastala svedčí aj fakt, že po Travisovom násilnom akte, sa z neho v očiach meštianskej spoločnosti stáva odvážny hrdina. Režisér Martin Scorsese a scenárista Paul Schrader však neváhajú demaskovať aj pokrytectvo, prázdnotu a snobizmus liberálnych elít. Snímka je zároveň pozoruhodná aj štylisticky, keďže dokonale vystihuje "zeitgeist" a "genius loci" New Yorku a vytvára z neho jednu z hlavných postáv.
Film v roku 1976 získal Zlatú palmu na MFF Cannes.
Film je súčasťou cyklu Kina Lumière Filmový kabinet (5): semester III: Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Pozrite si kompletný program.
+ prenáška: Autori v Hollywoode
V druhej polovici 60. rokov vplyvom nástupu novej generácie a televízie nebol viac udržateľný model výroby veľkých hollywoodskych štúdií a vo vzduchu visela potreba zmeny. Komerčný neúspech Kleopatry z roku 1963 sa stal symbolom konca jednej éry. Generácia tvorcov, ktorá sa dostáva k slovu (jej najvýraznejšími predstaviteľmi boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg), začala nakrúcať filmy inak. Skoré filmy týchto režisérov sa pomerne radikálne vymedzili proti vtedajšej hollywoodskej produkcii blockbustru. Mnohí z nich sú aktívni dodnes a v posledných 30-40 rokoch zásadným spôsobom definovali podobu americkej kinematografie.
Taxi Driver, USA, 1976, 114 min., titulky, 15+
Réžia: Martin Scorsese
Hrajú: Robert De Niro, Jodie Foster, Albert Brooks, Harvey Keitel, Cybill Shepherd
