film
Raz, dva, tri
Jednu z najlepších komédií svetovej kinematografie nakrútil Billy Wilder, rodák z Rakúsko-Uhorska a tiež jeden z najoceňovanejších režisérov zlate éry Hollywoodu počas horúceho leta roku 1961 v rozdelenom Berlíne, zatiaľ bez múru.
V západnej časti bujnie imperializmus, vo východnej sa hlavne manifestuje. Miestna pobočka Coca-Coly chce napriek všetkému expandovať na východ. Nápad akceleruje mladá Američanka, dedička impéria, ktorá sa tam romanticky zaľúbi do otrhaného boľševického idealistu. Okolnosti (dieťa, svadba) tu znamenajú jediné: z komunistu sa musí stať gentleman.
Základom príbehu sa stala rovnomenná jednoaktovka Ferenca Molnára, ktorej premiéru videl Wilder ešte v Berlíne roku 1929. Zápletka filmu zároveň odkazuje na jeho predvojnovú Ninočku, v ktorej sa ultrakomunistka v podaní Grety Garbo premení v Paríži, podobne ako kovaný komunista Horst Buchholz v Západnom Berlíne. Kľúčová téma premeny človeka v oboch prípadoch konfrontuje plusy i mínusy oboch ideológií a smiešnosť delenia svetov oponami.
Raz, dva, tri má neskutočné tempo, funguje ako tobogan obrazov a dialógov a nedáva divákovi šancu na dumky a driemky. „Hlavnou ideou bolo urobiť najrýchlejší film na svete,“ povedal Wilder. Išlo mu o spád, kadenciu, rýchlostný limit konverzačnej komiky. Jej hlavným aktérom sa stal rýchlohovorný James Cagney, ktorý „strieľal slovami ako guľkami zo samopalu.“ A spolu s ním diktuje tempo filmu hneď od začiatku aj Šabľový tanec Arama Chačeturjana. (Martin Kaňuch)
One, Two, Three, USA, 1961, 115 min, titulky, 12+
Réžia: Billy Wilder
Hrajú: James Cagney, Horst Buchholz, Pamela Tiffin, Arlene Francis, Howard St. John, Ralf Wolter, Hubert von Meyerinck, Liselotte Pulver, Red Buttons
