V diele inšpirovanom piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka, ktorého galériu portrétov rozširuje o ďalšie postavy, sa prelínajú fotografie s výtvarne invenčnými dokumentárnymi zábermi, synchrónmi a komentárom. Zobrazením civilizačne nedeformovaných individualít sa Hanák snaží hľadať odpovede na primárne otázky ľudskej existencie (ich sociálna neetablovanosť je jedným zo zdrojov zachovania si harmónie vnútorného sveta, slobody a orientácie na podstatu bytia). Zdanlivá bizarnosť skrýva často tragický osud, zápas s biedou, sebectvom, chorobou, neláskou, starobou, pričom si zachovávajú schopnosť ruvať sa so svetom i sami so sebou, intenzívne prežívať vlastnú existenciu.
„Tak ma dajte do kina, aby to bolo smiešno. Keď je to smiešno, to zaujíma človeka”, vysvetľuje Adam Kura, jedna z desiatich postáv dokumentárneho filmu Dušana Hanáka. Ďalšie štyri z celkovo desiatich portrétov starých ľudí z Liptova a Oravy, sú objavom fotografa Martina Martinčeka. Adama objavili Martinček a Hanák spolu, päť ďalších protagonistov našiel režisér sám, sprevádzaný fotografom Vladimírom Vavrekom, ktorého fotografie hrajú vo filme rovnakú úlohu ako tie Martinčekove. Film kombinuje fotografie rovnocenne s kameramanskými zábermi, podobne ako sa postupy dokumentárneho záznamu striedajú s prvkami inscenovaného filmu. "Toto sú príbehy ľudí, ktorí ostali sami sebou. Zabudnutí a prostí, vrastení do zeme, z ktorej vyšli. Nemožno ich presadiť, pretože by zahynuli." osvetľuje už úvodný titulok trezorovaného filmu, ktorý patrí medzi to najlepšie zo slovenskej kinematografie.
Ocenenia
- Grand Prix – Zlatý sestercius, Cena publika, Cena poroty mladých a Cena ekumenickej poroty na 20. MFF dok. filmov v švajčiarskom Nyone 1988
- Cena Asociácie filmových kritikov v Los Angeles za najlepší dok. film 1990
- Veľká cena na V. Etnofilme Čadca 1988
- Cena FICC, Cena FIPRESCI a Cena umeleckého zväzu na Medzinárodnom týždni dokumentárnych a krátkych filmov v Lipsku 1988
- Hlavná cena na 4. MF dok. filmov v Mníchove 1989
- Dušan Hanák dostal Hlavnú cenu a Zlatý klinec v kategórii trezorových filmov (za filmy Ja milujem, ty miluješ, Obrazy Starého sveta, 322) a Zvláštnu cenu za povznesenie dokumentárneho filmu na výsostne umeleckú reflexiu ľudského osudu vo filme Obrazy starého sveta na Dňoch českého a slovenského filmu v Bratislave 1990
- Európska filmová cena – Čestné uznanie za dokument v Paríži 1990
- Cena Paľa Bielika za rok 1988 za réžiu (1989)
- 1. miesto v ankete desiatich kritikov „Desať naj“ vyhlásenej Literárnym týždenníkom v roku 1988
- nominácia na Oscara v kategórii dokumentárny film 1991
Obrazy starého sveta, Československo, 1972, 75 min., 12+
Réžia: Dušan Hanák