V Nemecku na farme, v írskom hoteli alebo ako opatrovateľka vo Francúzsku. Všade tam zakúša na vlastnej koži osudy tých, ktorých prácu na každodennej báze potrebujeme. Aká je však reálna cena, ktorú Európa platí za zle nastavenú pracovnú migráciu? Aké sú osudy a motivácia tých, ktorí ju vykonávajú? A prečo od ich mizerných pracovných a mzdových podmienok väčšinou odvraciame zrak?
Príbeh Saši, zobrazený vo filme Hranice Európy v sebe obsahuje niekoľko rovín. Je to rovina novinárskej práce a osobného nasadenia, ktorá prináša svoje obete. Saša doma nezanechala iba svoje štyri deti a priateľov, ale aj ťažko chorého otca. Rozhodla sa, že rovnako ako pracovní migranti nemôže mať na výber. Oni tiež nemajú. Druhou rovinou je rovina sociálnych nerovností v dnešnej Európe. Skúsenosti, ktoré Uhlová pozbierala, odkrývajú bolestivý rozpor medzi Východom a Západom. Medzi bohatými krajinami a tými chudobnejšími. Ukazujú, že postavenie pracujúcich migrantov je jedným z tých najviac zraniteľných. Že sa Západ až príliš samozrejme spolieha na ich prácu a keď nastanú problémy, ako pred rokmi v Británii, urobí z nich terč nenávistných politických kampaní. Akoby to neboli ľudia so svojimi snami, potrebami, s vlastnou dôstojnosťou.
Film, ktorý tvorcovia nakrúcali viac ako dva roky hovorí o jednej zásadnej skúsenosti. Skúsenosti tých, ktorí bývajú neviditeľní, a to napriek tomu, že s výsledkami ich práce sa denne stretávame. Kedykoľvek jeme ovocie alebo zeleninu z veľkých európskych fariem, kedykoľvek si líhame do starostlivo ustlanej postele v niektorom z drahých hotelov, kedykoľvek nechávame opatrovateľku, na ktorej mzdu a pracovné podmienky sa bojíme spýtať, starať sa o našich rodičov alebo blízkych. Hranice Európy sú odrazom sveta, v ktorom žijeme, aj keď pred ním máme tendenciu neustále zatvárať oči.
Hranice Evropy, ČR/SR/FR, 2024, 98 min., titulky, 12+
Réžia: Apolena Rychlíková
