„Anča, aha, ja mám nožík“ je najznámejšia replika z populárnej veselohry, ktorú jej autor, evanjelický kňaz Jozef Hollý, nikdy nenapísal. Preslávil ju Jozef Kroner najprv v martinskej inscenácii v réžii autorovho syna, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostala predovšetkým prostredníctvom televíznej inscenácie Martina Ťapáka.
Dedinský obmedzenec Kubo sa stal vďaka Jozefovi Kronerovi prototypom komickej figúry, na ktorej sa nesmejú len ostatné postavy, ale predovšetkým diváci. V tomto spracovaní Hollého predlohy sa však pozabudlo na odvrátenú podobu príbehu zo slovenského vidieka – na egoizmus, cynizmus, krutosť postáv, na to, že Kubo je vlastne obchodným artiklom, človekom, ktorého chcú zneužiť na zištné ciele. Tento uhol pohľadu ponúkol v úspešnej inscenácii martinského divadla režisér Ľubomír Vajdička.
Režisér Lukáš Brutovský v SND pred piatimi rokmi uviedol úspešnú inscenáciu Karvašovej hry Polnočná omša. A opäť sa vracia k domácej predlohe a ponúka nové čítanie Hollého a Kubovho, či dokonca nášho príbehu, ktorý môže byť aj o tom, aké riziká nám hrozia, keď sa hlupáci a obmedzenci dostanú na pozície, ktoré im neprináležia.
Jozef Hollý: Kubo
Réžia: Lukáš Brutovský
Obsadenie: František Kovár, Anna Javorková, Milan Ondrík, Jana Oľhová a ďalší
Dĺžka predstavenia: 1 hodina 30 minút bez prestávky
Autor fotografií: Braňo Konečný
