Hľadáme si cestu do raja. Deti sa topia a rodičia sa na tom zabávajú. Spomienky si vyťahujeme z hlavy ako červíkov, cítime neistý tlak, logika prestáva existovať, smrť je všadeprítomná, násilie sa vynorí v najneočakávanejších situáciách. Kde je naša budúcnosť? Tušíme o nej niečo, alebo sa len bojíme? Bojíme sa života?
V ostatných inscenáciách nachádza Divadlo Stoka inšpiráciu v obraze Hieronyma Boscha Záhrada pozemských rozkoší. V inscenácii Endokanabinoid sa inšpirácie premietajú nielen do farebnosti a štylizácie kostýmov, ale aj do niektorých fragmentov a celkového vyznenia.
Podľa Boscha si človek raj predstavuje ako nikdy nekončiaci rad pôžitkov. Hranica medzi dobrom a zlom, morálnym a nemorálnym je tam veľmi tenká a hrozba pokušenia stále prítomná. Podľa Stoky na tejto krehkej hranici balansuje aj človek súčasnosti. Stráca sa v hedonistickom opare, v honbe za pôžitkom sa zbavuje ľudskosti a svet je schopný prijať len cez statky a pôžitky. A to aj za cenu vlastného sebazničenia.
Herecký kolektív na čele s režisérom Blahom Uhlárom pomocou čierneho humoru, irónie a sarkazmu odhaľuje hĺbku našich frustrácií. V pre nich typicky fragmentárnej forme si kladú otázku, či sa dnes viac bojíme smrti a bolesti alebo života.
Réžia: Blaho Uhlár
Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Účinkujú: Michaela Fech, Martin Kollár, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Peter Tilajčík
Trvanie predstavenia: 80 minút
