Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890. Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.
Kurátorka: Katarína Beňová
Asistentka výstavy za Plzeň: Ivana Skálová
Výstava Z akadémie o prírody je členená na šesť častí: Východiská / Z akadémie, Cesta do Barbizonu, Mednyánszky a plenérizmus, Do prírody, Szolnok a umelecké kolónie a Kabinet kresby.
K výstave vyšla rozsiahla 232-stranová publikácia, ktorá reflektuje hlavné témy výstavy s vedeckými štúdiami Kataríny Beňovej a Markéty Theinhardt.
K výstave bol špeciálne vytvorený aj interaktívny exponát nainštalovaný priamo v expozícii, obsahujúci viac než 120 malieb a kresieb z výstavy a z katalógu. Návštevníci si budú môcť na dotykovom displeji vyhľadať diela plenérizmu podľa motívu, nálady či atmosféry a následne ich skúmať vo vysokom rozlíšení.
Online verzia
Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina" so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou.
Prezentovaní autori:
Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší
Miesto: 2. poschodie SNG
-----------
Sprievodné podujatia:
Jún
Sunday Rest: Z akadémie do prírody / 2.6.2019, ned o 16.00
Prednáška k výstave: Maďarskí maliari v Barbizone / 6.6.2019, štv o 18.00
Siesta v galérií: Z akadémie do prírody / 9.6.2019, ned a 23.6.2019, ned o 15.00
Finisáž výstavy / 30.6.2019 o 17.00
Tina Blau Eugen Jettel Ladislav Mednyánszky
Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby (z franc. „en plen air“ – vonku), ktorá sa rozvíjala v bývalej rakúsko-uhorskej monarchii v druhej polovici 19. storočia, sa doteraz nevenovala prílišná pozornosť. Výstava organizovaná Slovenskou národnou galériou a Západočeskou galériou v Plzni je tak jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.
Krajina sa stala dôležitým žánrom obdobia 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. V priebehu 60. rokov bola krajinomaľba etablovaná na väčšine stredoeurópskych akadémií výtvarného umenia. Pre dunajskú monarchiu patrila k centrám akademického školstva Viedeň, kde popri rakúskych študentoch nachádzame študentov aj z Čiech a z Uhorska, v ktorom vtedy výtvarná akadémia absentovala. Okrem toho získavali krajinomaliari vzdelanie aj na akadémiách v Prahe, v Mníchove, v Düsseldorfe alebo v Paríži.
Krajinomaľba však postupne upúšťala od akademických schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila – z akadémie do prírody sa doslova „prešlo“ najmä vďaka vplyvu tzv. barbizonskej školy. Zoskupenie autorov, ktorí sa v Barbizone sústreďovali už v prvej polovici 19. storočia, maľovalo okolitú prírodu, často v rôznych fázach dňa. Hlavnou témou sa stal vidiek, motívy stromov, lesných interiérov a močarísk, prípadne krajina pri rieke, obyčajné námety odkazujúce na stav umelcovej duše. V období 60. a 70. rokov, keď Barbizon objavujú i umelci zo strednej Európy (medzi nimi Wilhelm Riedel, László Paál, Mihály Munkácsy, Eugen Jettel, ale i László (Ladislav) Mednyánszky, Antonín Chittussi a ďalší), tu fungovala medzinárodná komunita maliarov. K oblastiam vyhľadávaným plenéristami sa postupne pridružili ďalšie, ako bola napríklad francúzska Normandia alebo Bretónsko; k čomu treba priradiť aj záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska.
Umelci z tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy, sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu a prírodu – nepozorovali ju len zvonku, ale snažili sa sprostredkovať vlastný dojem a individuálny prežitok. Realisticky stvárňovali nielen prírodný svet, ale aj tému človeka a prírody. Ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. „Intímna krajina“ so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a vidiecke prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu.
Zatiaľ čo sa prejavy barbizonskej školy a impresionizmu prezentovali ako skupinové hnutia, v našom prostredí zasiahli prevažne jednotlivcov. I tí museli mať dostatočné nadanie a finančné možnosti sa buď do centra umeleckého diania priamo dostať, prípadne prostredníctvom ďalších, geograficky bližších centier tieto novinky s časovým odstupom absorbovať. Pozoruhodné sú pritom práve možnosti a osobné kontakty, ktoré medzi sebou maliari zo strednej Európy mali, a spôsob, akým prijímali inšpiráciu a nové prístupy. Krajinomaliari z rakúsko-uhorskej monarchie aplikovali princípy barbizonskej školy aj v domácom prostredí, kde objavovali nové lokality – či už to bola oblasť Prátru, Viedenského lesa, Wachau, rieky Dunaj alebo Tisy, Českej vysočiny, Vysokých Tatier i maďarskej nížiny pri meste Szolnok a jazera Balaton, alebo zážitky z ciest. Tieto miesta inšpirovali krajinomaliarov k maľbe domáceho prostredia, ktoré dobre poznali.
Samostatná kapitola výstavy je venovaná tvorbe Lászlóa (Ladislava) Mednyánszkeho v kontexte vplyvu barbizonskej školy, kde mal možnosť v roku 1875 pôsobiť. Po návrate do Strážok, kde rodina vlastnila kaštieľ a nachádzal sa tu jediný stály umelcov ateliér, aplikoval Mednyánszky princípy barbizonského plenérizmu na domáce prostredie podtatranskej krajiny. Dôležitým výtvarným problémom pre neho bolo i pôsobenie prírody na človeka, ktorým nadviazal na práce predstaviteľov realizmu a naturalizmu. V apríli 2019 si navyše pripomenieme sto rokov od smrti tejto dôležitej osobnosti výtvarnej scény v strednej Európe na prelome storočí.
Výstava sa zameriava aj na fenomén maľovania v oblasti vizuálne atraktívneho Szolnoku, mesta, ktoré svojou polohou pri maďarskej nížine lákalo maliarov od 50. rokov. Jej „objaviteľom“ a propagátorom sa stal August von Pettenkofen, ktorého nasledovali Mednyánszky, Tina Blau, Géza Mészöly a mnohí ďalší. Výstavu uzatvára problematika prác na papieri, kde sa objavujú práce väčšiny umelcov prezentovaných na výstave v rôznych formátoch a kresbových technikách.
