výstava
Vladimír Koštial. Tatranský pozdrav
Vrchol kariéry dosiahol Koštial v šesťdesiatych rokoch, kedy bol zaradený medzi dvanásť najvýznamnejších slovenských fotografov v rámci almanachu 100 foto.
Vladimír Koštial sa narodil v roku 1912 v obci Stará Turá, kde získal celoživotnú lásku k horám. Už v rodine získal aj záujem o ľudové zvyky a tradície. Oboje zúročil vo svojej tvorbe.
V Bratislave sa na konci dvadsiatych rokov vyučil za fotografa v ateliéri Richarda Mazoucha a Emanuela Procházku, následne pôsobil ako fotograf v Nových Zámkoch.
V roku 1937 sa presťahoval do Tatranskej Lomnice, kde strávil zvyšok života.
Miloval tento región a obyvateľov a za dlhé obdobie 40 rokov horúčkovitej fotografickej práce vytvoril neobyčajne rozsiahlu a pestrú kroniku premien Tatier i celého Slovenska.
V knihe ako svoje motto napísal:
„Niekomu je fotografia poéziou. Pre mňa je neúnavnou prácou, ktorej obetujem všetok svoj čas, aby som mohol zachytiť aspoň časť toho rozmanitého života, neustále se meniaceho pred našimi očami. Je to namáhavé a vyžaduje si to celého človeka.“
Koštial se necítil byť priekopníkom nového umenia, ale chápal se skôr ako pokorný služobník. Jeho prístup k tvorbe byl konzervatívny, ale neúnavnou prácou vytvoril dielo veľkej vizuálnej kvality a predovšetkým obrovskej dokumentárnej hodnoty.
Pozoruhodná je tiež námetová šírka jeho záujmu. Bez nadsádzky môžeme povedať, že Koštial fotografoval vskutku všetko, čo sa v jeho regióne dialo. Jeho prístup k námetu zvláštne kombinuje ateliérového a reportážneho fotografa.
Tieto snímky majú dnes nepopierateľnú historickú a etnografickú hodnotu, pretože zobrazujú premenu obyčajov na slovenskom vidieku okolo prvej polovice 20. storočia.
Na druhej strane Koštial zaznamenával prenikanie turizmu a zimných športov do jeho regiónu. Natáčal a fotografoval napríklad lyžiarske preteky, neváhal absolvovať náročné zásahy s horskou službou, alebo dokonca vysokohorské výstupy s elitnými horolezcami. Tieto snímky, takmer až na samej hranici vtedajšej popkultúry, sú podporené farebným prevedením. Techniku farebnej fotografie používal Koštial už od počiatku päťdesiatych rokov a ovládal ju ako jeden z prvých vo vtedajšom Československu.
Koštialova umelecká aktivita pomaly utíchala v priebehu sedemdesiatych rokov a jeho meno sa začalo z československej fotografie postupne vytrácať. Do kontextu slovenskej a československej fotografie se však začíná v posledných rokoch postupne vracať ako dielo mimoriadnej šírky a dôležitosti
