Vik Muniz, súčasný brazílsky umelec výrazne prepája umenie s vierou človeka. V neortodoxnom skúmaní náboženstva nachádza slobodu. Fascinácia svätcami, ktorí stavajú vieru nad vlastný život, je fascináciou túžby po dobre a ľudskosti.
Každá ľudská otázka bola odjakživa aspoň sčasti prepojená so spôsobom, akým ľudia interpretujú realitu. Náš vzťah k tomu, čo sa okolo nás odohráva, je výsledkom nášho kontinuálneho vývoja uskutočňovaného prostredníctvom umenia, vedy a náboženstva. V tomto procese sa umenie vždy snažilo vyjednať taký pohľad na svet, ktorý by v sebe spájal fyzikálnu logiku vedy so spirituálnym dogmatizmom náboženstva, aby tlačil tieto dva absolútne pojmy bližšie k ľudskej skúsenosti.
Umelec dáva ducha neživému materiálu a fyzickú formu nadprirodzeným esenciám viery. Umenie spája základné elementy presvedčenia a skúsenosti, aby nám priblížilo konsenzus o realite, ktorý síce nikdy nie je jednotný, ale vždy stojí pri základoch akéhokoľvek rozvoja ľudského druhu už od počiatkov civilizácie.
Život nie je nič viac než materiál naplnený vedomím a vedomosťami. Preto všetok živý materiál obsahuje múdrosť, každá živá vec vlastní istý kúsok poznania. No medzi všetkými živými bytosťami je ľudská rasa ako jediná schopná veriť veciam za hranicami dosahu bezprostredných vnemov.
Schopnosť viery je zvláštnosťou vlastnou exkluzívne nášmu druhu, zvláštnosťou, ktorá je už tisícročia rozvíjaná duchovnými, vedcami aj umelcami. Veriť znamená vytvárať si vzťah so svetom, ktorý presahuje našu myseľ, so svetom, ktorý presahuje limity vnímania času, fyzickej prítomnosti a života ako takého. Viera robí z človeka výnimočné zviera až do tej miery, do akej mu dovoľuje presiahnuť vlastnú dočasnú fyzickú existenciu a tvoriť tak vzťah s vesmírom ako celkom.
Pretože nás robí viera ľudskejšími, tí, ktorí ju najlepšie praktizujú, sa stávajú príkladmi ľudskosti. Svätci – ľudia, ktorí stavajú vieru nad vlastný život – umelcov odjakživa nekonečne fascinovali, a nie je náhoda, že dejiny umenia sú natoľko úzko späté s dejinami viery. Veľká časť toho, čo obdivujeme na dejinách umenia, je objektívne spojená so sakrálnym umením a subjektívne spojená s aktom viery.
Ako súčasný umelec som vždy dychtivo zdieľal témy, ktoré prispeli k rozvoju kultúry obrazov. Môj vzťah k sakrálnemu umeniu bol však v tomto súčasnom kontexte vždy ambivalentne zviazaný kontextuálnymi normami v kontraste s praktikovaním či ilustrovaním náboženským foriem. Práve v tomto unikátnom a neortodoxnom kontexte nachádzam oprávnenú slobodu pracovať s týmito témami, ktoré sú blízke môjmu osobnému životu, a zároveň vzdialené súčasnému umeniu.
Ako niekto, kto vždy pracoval s aktom viery, v tomto projekte konečne ilustrujem, cez rozpačitý objektív súčasnej perspektívy, obrazy tých, ktorí sa odvážili veriť silnejšie než ostatní. Umenie pripomína život, pretože jeho glorifikácia vyplýva z miery investovanej viery. Svätci, predstavitelia viery a transcendencie, nás neustále učia veriť a žiť ako ozajstné ľudské bytosti.
-------
Vstup: 4€
