Tereza Klčková

Zámerom autorky je reflektovať súčasné sociálno-politické témy, týkajúce sa predovšetkým problematiky interrupcií a práv žien. Motiváciou pre reflexiu tohto zápasu boli udalosti v susednom Poľsku, kde parlament začiatkom roka prijal novelu zákona o ďalšom sťažení prístupu k interrupciám, ako aj opätovné otváranie tejto problematiky na pôde slovenského parlamentu.

Dielo vyjadruje solidaritu s ľuďmi, o ktorých právach je rozhodované z hegemonickej pozície snažiacej sa o podriadenie a kontrolu tiel, s cieľom eliminácie akejkoľvek možnosti odporu. Namiesto dôrazu na emancipáciu žien v súčasnej patriarchálne nastavenej spoločnosti, diskusii o zjednodušení prístupu k antikoncepcii, adekvátnej zdravotnej starostlivosti, či detabuizácie sexuálnej výchovy a sexuality, sa dnes ženy ako i mnohé ďalšie skupiny v rámci spoločnosti, musia sústrediť na defenzívne boje a opätovnú obranu už v minulosti vybojovaných zápasov.

Bol to slogan druhej vlny feminizmu: „Osobné je politické“, ktorý poukazoval na tekutosť hranice medzi osobnou sférou a etablovanými sociálno-politickými štruktúrami. Kým však liberálne odnože feminizmu kooptovali kapitalistické predstavy oslobodenia založené predovšetkým na ekonomickej mriežke a osobnom úspechu, ultrakonzervatívna reakcia opretá o heslá ľudskej prirodzenosti sa dodnes snaží skupinám ľudí vymedziť ich vopred určené role a vykresliť tak akékoľvek idey emancipácie ako spiknutie modernity voči tradícii.

V tomto kontexte je preto nutné reflektovať anarchistické: "Žiadny človek nie je slobodný, ak nie sme slobodní všetci a všetky." a vyvíjať nové formy odporu i vzájomnej solidarity, ktoré nebudú založené na logike, v rámci ktorej je partikulárna skupina pre dosiahnutie svojich privilégií ochotná hodiť cez palubu skupinu inú.