Cesta k úspechom Feiglerovcov sa začala ešte kdesi v 18. storočí. Ako ukázali najnovšie genealogické výskumy, bratislavskí Feiglerovci sú iba jednou z vetiev košatého rodu. Okrem nich sa staviteľstvu venovali i ostrihomskí príbuzní, s ktorými udržiavali čulé kontakty. Stopy pôsobenia bratislavských Feiglerovcov objavujeme tak nielen v Bratislave – v ich hlavnom pôsobisku, ale aj v širšom okolí – v Svätom Jure, Modre či v Trnave, ale i na území dnešného Maďarska – v Pécsi, v Győri, Ostrihome či v Drégelyi.
Ich architektonické dielo premosťuje impozantne dlhú epochu – počnúc barokovým klasicizmom až k obzorom moderny a šírkou tvorivého záberu či citlivou reflexiou aktuálneho diania na dobovej európskej i uhorskej architektonickej scéne prekračuje horizont regiónu. Popri rôznorodosti typologických druhov i rozmanitosti slohových a štýlových premien sa v ich diele zrkadlila aj vnímavosť k moderným podnetom éry industrializácie v podobe prvých liatinových a železobetónových konštrukcií, ale i zaujímavá reflexia vzťahu architekt – stavebník či mimoriadne dôležité spojenie projekčnej, staviteľskej a podnikateľskej zložky činnosti architekta - staviteľa, ako jeden z najdôležitejších predpokladov prosperity na poli stavebníctva v dlhom 19. storočí.
Schopnosť pohotovo, komplexne, pragmaticky a hlavne moderne reagovať na aktuálne požiadavky doby, ale aj všadeprítomný zmysel pre tradičný koncept architektúry iba potvrdzujú fakt, že dielo Feiglerovcov v spektre architektonickej tvorby dlhého storočia oscilovalo medzi tradíciou a inováciou. Túto črtu postrehol aj významný maďarský historik architektúry Ákos Morávánszky, ktorý konštatoval, že: „vynikajúce osobnosti architektúry Rakúsko-Uhorskej monarchie sa nikdy neoddali určitému štýlovému smerovaniu natoľko radikálne, aby sa úplne prerušil dialóg s minulosťou.“
Výstava je produktom medzinárodnej kooperácie vzdelávacích a pamäťových inštitúcií na Slovensku i v Maďarsku. Tvorivo nadväzuje na výstavný projekt v Ostrihome, ktorý bol predstavený v decembri 2016 v Ostrihome.
Autori výstavy: Jana Pohaničová a Peter Buday