Cieľom výstavy je zasadiť problematiku sociálneho vylúčenia do historickej perspektívy. Prepája postupy rôznych inštitúcií a prostriedkov, určených na kontrolu ekonomických nerovností a sociálnych konfliktov formou fyzickej separácie ľudí (tábor, múr, plot, väzenie).
Výstava sa odvoláva na tézu Nicholasa Mirzoeffa o „ríši táborov“, ktorá dohliada na globálnu migráciu, ale i na úvahu Giorgia Agambena o táboroch ako „skrytej paradigme moderného politického priestoru“. Vychádza pritom z argumentov, ktoré sa sústredia okolo konceptu zaistenia ako technológie moci.
Kurátor: Christian Kravagna
Prezentovaní autori: Pierre Bourdieu, Robert Gabris, Mulugeta Gebrekidan, Christine Meisner, Juri Schaden, Emma Wolukau-Wanambwa
Od pádu Berlínskeho múru a „železnej opony“ vzniklo množstvo nových múrov. Ich účelom je znemožňovať pohyb, ktorý by ohrozoval ekonomické rozdelenie nastolené globálnym kapitalizmom. Po konci studenej vojny sme zažili niečo, čo možno popísať ako rozširovanie opatrení slúžiacich k fyzickému vylúčeniu. Nejde pritom len o tzv. vonkajšie vylúčenie – ploty postavené v strednej Európe počas takzvanej utečeneckej krízy sú toho čerstvým príkladom. Jestvuje tiež množstvo opatrení a inštitúcií vnútorného vylúčenia. Sú to napríklad múry vylučujúce rómske komunity na Slovensku a v ďalších krajinách, početné internačné tábory a detenčné centrá po celej Európe a Severnej Afrike, ale aj systémy masového väznenia (predovšetkým černochov) v USA.
Európsku modernitu možno charakterizovať ako éru sociálnej mobility povzbudzovanú kapitalizmom a osvietenstvom. Prvoradou úlohou koloniálnych režimov bola kontrola pohybu v kolóniách. Modernita znamenala niečo celkom iné pre zotročených a kolonizovaných, ktorých (nútená) práca produkovala európske bohatstvo. Ekonomický systém otrokárstva v Amerike vystriedala rasová segregácia so všetkými rozmanitými formami právnej diskriminácie. Nútená práca otrokov sa často pretransformovala do systému trestaneckej práce, založeného na ich kriminalizácii. Medzi občianskymi právami a podradným postavením kolonizovaných existovali ostré rozdiely v podobe urbánnej segregácie a prísne kontrolovaného pohybu. Pojem „spoločenská smrť“ Orlanda Pattersona konvenuje s výrazom „spoločensky mŕtvy“ Nicka Cavea (výstava si požičiava názov jeho filmu z roku 1988) a s Agambenovým „holým životom“. Všetky tieto označenia odkazujú k skupinám ľudí zbavených občianskeho či spoločenského postavenia: väzňov, „nelegálnych“ imigrantov, sans papiers, deportovaných, Rómov atď.
Príspevky piatich súčasných umelcov ako aj séria fotografií z konca päťdesiatych rokov, autorom ktorej je sociológ Pierre Bourdieu, sa zaoberajú rôznymi modernými podobami komplexu vylúčenia na príklade táborov, múrov, plotov a väzníc. Zvláštnu pozornosť venujú rasovému rozmeru fenoménu – pozostatku koloniálnych čias. V sérii takmer abstraktných kresieb odkazuje nemecká umelkyňa Christine Meisner k otrokárstvu a úteku v Amerike devätnásteho storočia. Vychádzajúc z rozsiahlej archívnej rešerše skúma inštalácia britskej umelkyne Emmy Wolukau-Wanambwa zobrazovanie koloniálneho väzenia v britskom protektoráte Uganda krátko predtým, čo tento africký štát získal nezávislosť. Bourdieuove rané fotografie násilného presídľovania vo Francúzmi ovládanom Alžírsku pripomínajú pôvod masovej migrácie v koloniálnych ekonomikách založených na vykorisťovaní. Video etiópskeho umelca Mulugetu Gebrekidana, ktoré zobrazuje utečenca v záchrannej veste v prostredí nákupných stredísk a turisticky atraktívnych destinácií, prenáša „železnú oponu pevnosti Európa“ do srdca našich miest. Slovensko-rakúsky umelec Robert Gabris prevádza tetovanie z tiel rómskych väzňov do rytín, čím poukazuje na väzenie ako inštitúciu kontroly sociálnych problémov. A napokon sa film rakúskeho umelca Juriho Schadena zamýšľa nad detenčným centrom na zložitom pozadí jeho vzniku, podmienenom problémami ekonomického rozvoja a nezamestnanosti v oblasti hlboko poznačenej emigráciou, vyvolanou štrukturálnymi zmenami.
Vystavené diela– bez ohľadu na ich rôznorodé techniky vzniku, použité médiá a metódy – hľadajú odpoveď na otázku, ako zobrazovať politickú produkciu „spoločensky mŕtvych“.
Výstava je sprievodným podujatím 11. ročníka festivalu [fjúžn] organizovaného Nadáciou Milana Šimečku.
Sprievodný program:
7.4.2016 18:30 Od utečeneckej krízy ku kolonializmu a spoločenskému vylúčeniu - komentovaná prehliadka
