Kvíčala rozpracoval rozsiahlu kombinatoriku ornamen-tálnych procesov s množstvom variácií a osobitých riešení. Neustále sa v nich prekrývala jasná racionálna skladba, rytmus, či opakovaný vzorec a zároveň aj slobodné vlnenie a melodický tanec línií - vlastný vizuálny záznam plynutie života a času (série Tenké línie, Vlny, Flow, Macaroni, More a pod.).
Bratislavská výstava prináša aktuálnu sériu malieb pod názvom „Kristals“ (2012-16). Jej základom je sústava cik-cakových línií, ktorí sa pretínajú v nerovnakých uhloch. K tomu sa pridávajú ich rozpolenie či spojovanie hrotov, čím vzniká neviditeľná sieť línií a prepojení.
Vzniknutú sieť a ich medzipriestory autor napĺňa farebnými poliami. Ich farebnosť ide od monochrómov – obľúbených sivých a červených tónov až po „plnofarebnú“ verziu, často inšpirovanú farebnosťou ranorenesančnej talianskej maľby.
Odstup-ňovanie jednotlivých polí prináša 3D efekt na dvojrozmernej ploche, hrotité štruktúry rozhodených kubických tvarov – kryštálov. Tieto abstraktné plátna, utkané z kryštalických foriem, predstavujú len iným spôsobom „kódovaný“ ornament, množinu ornamentálnych krížencov. Stále ide o neisté tušenie poriadku, potešenie z obrazových polí na rozhraní chaotických zoskupení a ich programovania.
Kontrapunktnú bodku k tejto sérii podmanivých plátien tvoria tri drobné konceptuálne obrazy „Pocta Jiřímu Valochovi“ (2014). Na nich je stroho (bielym písmom na červenom pozadí) uvedený len text: for your eyes only; depth; x,y,z. V oboch prípadoch ide nielen o maliarske príbehy, ale aj o istý odstup, skúmanie a provokatívne otázky na samotné médium maľby.
Jeho „pekné“ obrazové polia sú určené „nielen pre oči“ (názov jednej staršej série diel), ale nesú so sebou aj obsahové roviny a kultúrne kontexty. Kvíčalov profil na výstave dokresľuje slideshow jeho vybraných realizácií a intervencií v architektúre, ktoré od roku 1995 rozvíja v českom, švajčiarskom aj slovenskom prostredí.
b.skid