výstava

Peter Cvik, Andrea Kopecká: Parížske reflexie

Výstava „Parížske reflexie“ Petra Cvika a Andrey Kopeckej v Galérii Fran-cúzskeho inštitútu.

Táto akcia sa konala v minulosti

Kurátorka: Mária Horváthová

Galéria Francúzskeho inštitútu pozýva na výstavu Petra Cvika a Andrey Kopeckej, výrazných predstavi-teľov mladej generácie slovenských výtvarníkov. Obaja umelci prijali výzvu predstaviť svoje najnovšie diela, ktoré vznikali počas alebo po návrate z ich nedávnych rezidenčných pobytov v Paríži, v Ateliéri Spolku výtvarníkov Slovenska v Cité internationale des arts. Kurátorkou výstavy je Mária Horváthová.

Ateliér Spolku výtvarníkov Slovenska v parížskom Cité internationale des arts je už dvadsaťpäť rokov miestom rezidencií slovenských umelcov. Inšpiratívne prostredie tejto metropoly, ale i samotné Cité, kde žije a tvorí viac ako tristo umelcov z celého sveta je naozaj výnimočné. Zapôsobilo i na mladých bratislavských autorov Andreu Kopeckú a Petra Cvika. Atmosféra Paríža, jeho história, umelecké pamiatky, ale najmä neutíchajúci pulz mesta, v ktorom rezonuje život jeho obyvateľov i návštevníkov zákonite vtlačili svoju pečať ich tvorbe. Výstava Parížske reflexie vo Francúzskom inštitúte na Slovensku prináša výber z ich najnovších diel.

Peter Cvik patrí k mimoriadne úspešným mladým umelcom. Má za sebou skvelú prípravu v ateliéri prof. Ivana Csudaia, priam impozantný zoznam domácich i zahraničných výstav a početné ocenenia. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje predovšetkým na maľbu, kresbu a objekt, v súčasnosti predovšetkým s dôrazom na  krajinomaľbu, kde do popredia vystupuje jeho fascinácia mestom, reflexia urbanistických zásahov do krajiny a mapovanie stôp ľudskej aktivity.

Peter Cvik spočiatku využíval rozmanité experimentálne postupy, ktoré mu umožňovali posun v priestore i čase a do takto koncipovaných kompozícií potom vstupoval maliarskymi zásahmi, ktoré vlastne vtisli celému dielu dušu.

V najnovších dielach sa však plne sústreďuje na maliarske techniky, predovšetkým na akryl. Práve v Paríži, v čase lockdownu vznikla séria spontánnych a s vášňou maľovaných diel, ktoré vo fascinujúcej perspektíve i v jedinečnej tvarovej skratke tlmočia divákovi neopakovateľné dojmy z tohto jedinečného prostredia.

Cvikove parížske „reflexie“ vystihujú tajomné genius loci tohto mesta, no nie sú realistickým záznamom mestskej krajiny, ale skôr prinášajú „zašifrovanú správu“ o jej odvrátených podobách. Vnímame ich ako čistú impresiu, akýsi duchovný extrakt, v ktorom tušíme vizuálnu podobu známych či ikonických miest, ale uvedomujeme si i sociálne aspekty, opustené a vyprázdnené priestory, stopy nádeje, nostalgie ale i temné predtuchy.

Sám autor o týchto dielach  hovorí. „… sústreďujem sa najmä na stopy spomienok vo vlastnom mentálnom priestore, ktoré postupne vrstvím na plátne. To o čo sa snažím, je intelektuálny vstup diváka, ktorý má možnosť dešifrovať moje kompozície  a dotvoriť si takto vlastný príbeh, založený na svojich spomienkach a zážitkoch… 

Andrea Kopecká tiež absolvovala na katedre maľby a iných médií, vo „4. ateliéri“ u prof. Ivana Csudaia. Upozornila na seba už svojimi prvými obrazmi, realizovanými nezvyčajnými a kreatívnymi maliarskymi  postupmi, ktoré sa vyvíjali v tesnom kontexte s jej úspešnými aktivitami v oblasti tetovania.

Tiež sa spočiatku sústredila na mestskú krajinu, kde ju upútali najmä devastované bratislavské architektonické solitéry, poznačené výraznou negatívnou stopou, evokujúcou ich neistú budúcnosť, ohrozenú zámermi komerčných investorov.

Zvolila zaujímavú techniku prekrývania a následného vymývania jednotlivých vrstiev maľby, ktorá prepožičala jej dielam prvok tajuplnej anonymity, umocnenej decentnou až monochrómnou farebnosťou. Súbežne s týmito komornými krajinami vznikali i jej veľkorysé ženské tváre a profily, kde na hotový mnohonásobne zväčšený portrét nanášala ďalšie vrstvy farieb a po ich čiastočnom zaschnutí ich postupne zlupovala a vymývala, naznačujúc paralely medzi plátnom pokrytým farbou a ľudskou pokožkou, reagujúcou na zásah tatéra.

Už prvý parížsky pobyt Andrey Kopeckej v Cité bol pre ňu inšpiráciou pre vznik série monochrómnych imaginárnych krajín, kde sa postupne odpútava od reálnej optiky smerom k hraniciam abstrakcie. Metóda vrstvenia a následného vymývania farieb od-haľujúca detaily maľby, jej kompozičné súradnice a tajomné štruktúry, spolu s vopred neodhadnuteľným výsledkom a nevyhnutnosťou korigovať moment „náhody“ prepožičiava jej obrazom pocit živej hmoty.

Jej expresívne maľby pôsobia ako prchavá a nadčasová spomienka na atmosféru zväčša fiktívnej  krajiny, v ktorej práve chladná a strohá čiernobiela farebnosť, evokujúca symbolický kontrast svetla a temnoty je výstižnou metaforou doby a jej širokospektrálnych podôb.

- Mária Horváthová -

Odporúčame

divadlo

Las Vegas Varieté

Zábavný, zvrhlý, zvodný revuálny zážitok! Dekadencia, humor, očarujúce cirkusové, tanečné a spevácke čísla, burlesque a Vy -...Viac
Pi 31.12.2021 / Red Cat Cabaret Club
odporúčame!
výstava

Bienále ilustrácií Bratislava 2021

15.10.2021 - 9.1.2022 / Historické múzeum SNM
odporúčame!
výstava

Aktívna zóna – obraz, priestor, perspektíva

30.9.2021 - 15.4.2022 / Slovenská národná galéria Bratislava
odporúčame!
party

Hochspannung! w/ Salome (Herrensauna/Berlin) - odložené

Pi 10.12.2021 / Fuga
odporúčame!