Na sever! 1 (ISL/FIN/SWE)

Na sever je príležitosťou zdôrazniť často neznámu tvorivú silu umelcov zo severnej Európy, ktorí si od počiatkov dejín fotografie zachovávajú takmer až telesné spojenie s drsnosťou ich domovských krajín. Pre obyvateľov Dánska, Fínska, Islandu, Nórska a Švédska sú samota a divoká príroda integrálnou súčasťou ich vzťahu k svetu. Nezneužívajú plody prírody slepo, ale snažia sa všetko okolo seba starostlivo sledovať a porozumieť, ako to funguje. Ich vedomosti a neutíchajúca túžba dozvedieť sa viac o rastlinstve a živočíchoch naokolo ich viedla k záväzku rešpektu k prírode.

Napriek rôznym fotografickým prístupom – skúmajúcim buď drsnosť životného prostredia alebo komplexnosť moderného rozvoja spoločnosti – zdieľajú vystavujúci fotografi zo severských krajín spoločnú víziu prepletenú s poéziou a občasným nádychom surrealizmu, ale vždy zameranú na zvyšovanie povedomia pre lepšie pochopenie sveta budúcnosti. Istým spôsobom sú umeleckými strážcami pozitívneho smerovania civilizácie.

Umelci, ktorí každý svojím špecifickým spôsobom prinášajú Škandináviu bližšie k nám, sa prezentovali svojimi dielam v  júni-októbri 2022 v Badene, sú: Sune Jonsson, Pentti Sammallahti, Tiina Itkonen, Ragnar Axelsson, Tine Poppe, Sanna Kannisto, Erik Johansson, Helena Blomquist, Jonas Bendiksen, Jonathan Nackstrand a Olivier Morin. Pre Mesiac fotografie Bratislava vybralo kurátorské duo festivalu v Badene – Florence Drouhet a Lois Lammerhuber – z tejto rozsiahlej prezentácie  diela Ragnara Axelssona, Penttiho Sammallahtiho, Erika Johanssona a Sanny Kannisto. 

Snímky Penttiho Sammallahtiho sú ozajstnými klenotmi. Nielen preto, že jeho hĺbavé zábery pretekajú poéziou, ale aj preto, že tento fínsky fotograf je za hľadáčikom fotoaparátu ozajstným virtuózom. Preňho čierno-bielosť nikdy neznamená plochú jednofarebnosť s pridusenou čiernou a oslepujúcou bielou. Práve naopak: na jeho snímkach tvoria odtiene sivej nekonečnú paletu jasných farieb. Sammallahti sa radí k najväčším žijúcim majstrom čiernobielej fotografie.

Je známy výnimočnými zábermi zobrazujúcimi krajinu jeho domoviny, kde dokonale jednoduchá, priam až oklieštená krása súperí s veľkoleposťou japonských grafík. Na tejto výstave však divák môže oceniť celkovú rôznorodosť jeho diela. Vo výbere sa nachádzajú fotografie, ktoré sú bez ohľadu na to, či sa zameriavajú na zvieratá alebo ľudské postavy, plné akejsi prirodzenej empatie. Používajú univerzálnu gramatiku a univerzálnu slovnú zásobu a ich humor a ľudskosť dokážu prehovoriť ku každej generácií. 

Erik Johansson: „Rád tvorím fotografie, ktoré nútia diváka zastaviť sa na pár sekúnd, aby si uvedomil, v čom ich trik spočíva.“ Čím zbližša sa pozriete na snímky Erika Johanssona, tým menej im budete rozumieť. Keď vo svojich pätnástich rokoch objavil čaro fotografie, prišiel tento umelec rýchlo na princíp, ktorý neskôr ovplyvnil celú jeho kariéru. Pre mnohých umelcov fotografický proces končí stlačením spúšte, no pre Erika v tom okamihu všetko iba začína. Autor sa narodil vo Švédsku, ale dnes žije v Prahe v Českej republike, miluje umenie a kresbu.

A jeho technika? Kombinovať navzájom viacero snímok, ktoré nemajú nič spoločné, aby vytvoril surreálne, niekedy až takmer absurdné obrazy s jediným zjednocujúcim prvkom: znepokojením nad životným prostredím.   

Sanna Kannisto cestovala z Fínska, kde sama hniezdi, k Bajkalskému jazeru v Rusku, do Južnej Ameriky aj do Talianska, aby nafotografovala svoje vtáčie portréty. No zo snímok je nemožné určiť, kde sa ich subjekty, vtáky na nemennom bielom pozadí, nachádzajú. Pripomínajú ilustrácie vedeckých prác zo 16. storočia alebo maľby bez pozadia. No celé to má jednoduché vysvetlenie: všetky fotografie autorka sníma v prenosnom štúdiu, ktoré so sebou nosí na všetky ornitologické pozorovania. Keď vtákov chytia odborníci, Kannisto ich nechá krátko pózovať pred fotoaparátom. Vtáky sú nakŕmené a napojené a potom rýchlo vypustené späť do divokej prírody.

Jej takmer darwinovský postup, v ktorom sa fotografia mieša s vedeckým pozorovaním, predstavuje divákovi vtáky v úplne novom a nečakanom svetle. Keďže sú vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia, autorkin fotoaparát ich zachytáva a ponúka nám ich oslobodené od akýchkoľvek rušivých vplyvov a odhaľuje ich skvostné operenie, majestátne detaily ich anatómie a nespočítateľné tvary zobákov. 

Pre Ragnara Axelssona zima neprichádza: zima tu vždy bola. Muž známy jednoducho ako „Rax“ sa narodil na Islande v marci 1958 – v hĺbke zimy, ako inak. Prežil život plný ľadu, snehových búrok a „piteraqu“, chladného katabatického vetra preháňajúceho sa ponad arktické polárne ľadovce a zavýjajúceho ľadovými stepami Grónska a Islandu.

Rovnakého vetra, aký neustále vanie Axelssonovými snímkami. Fotograficky si osvojil tento vznešene čistý a biely, no zároveň nebezpečný svet. Viac než tridsať rokov sa usiloval zdokumentovať každý aspekt tejto zeme ľadu, kde ľudia a divoké zvieratá žijú v harmónii, prispôsobení podmienkam extrémneho chladu. 

Text: Lois Lammerhuber, Florence Drouet

Vstupné: 3€

Pozrite si program celého festivalu Mesiac fotografie 2022.