Novembrová výstava v Carlton Savoy Art Gallery predstavuje tvorbu dvoch, doteraz na Slovensku relatívne neznámych autorov. Sochára Miroslava Mlkvika, rodáka z Oravy, čerstvého absolventa Akadémie výtvarných umení v Krakove a maliara a dizajnéra z neďalekého Bernolákova Vladimíra Sablera.
Kurátorka: Mária Horváthová
Expresívna nástojčivosť a spontánna hravosť predstavujú dva protikladné póly umeleckej interpretácie reality ale v procese premien môžu nájsť na okamih aj spoločnú reč. Táto výstava síce dnes neumožní bezprostredný divácky kontakt, no v „on line“ priestore určite zarezonuje.
Miroslav Mlkvik, prináša na slovenskú sochársku scénu mimoriadne pozoruhodný autorský program, v ktorom sa spája expresívny realizmus tvaru a náročný filozoficko-sociálny obsahový koncept. Hoci sa spočiatku venoval práci v dreve, dnes upúšťa od skulpturálnych princípov tvorby a do popredia svojho záujmu posúva modeláciu objemov a odlievanie svojich plastík do akryliku s následnou dokonalou povrchovou úpravou farbou a patinou, ktoré evokujú pocit živej hmoty.
Mlkvik je figuralista s dôkladnou znalosťou anatómie, so skvelým zmyslom pre povrchovú štruktúru živých organizmov, pokožky i vlasov, ale aj pre textúru rozmanitých materiálov. Vo svojich plastikách, ktoré často nadobúdajú temer monumentálne rozmery, sa dotýka veľmi citlivých, často i bolestivých celospoločenských tém, celé roky odsúvaných a istým spôsobom i tabuizovaných.
Otázka nechcených a nenarodených detí, absencia materských, ale i akýchkoľvek ľudských citov, nezáujem a ľahostajnosť voči chorým a postihnutým, to sú hraničné situácie, ktoré autor vo svojich dielach veľmi expresívnym, ba až naturalistickým spôsobom interpretuje. Samozrejme, dotýka sa i tém, ktoré sa pomaly v našej spoločnosti stávajú bežnou realitou a ich negatívny dosah na náš život je nezmerateľný. Ľudská samota, staroba, ale i strach a obava pred smrťou rezonujú v jeho tvorbe najčastejšie.
Svoju umeleckú výpoveď obvykle interpretuje cez obraz nahého ľudského tela, kde je nahota zároveň i symbolom obnaženej ľudskej duše. Krásne, priam klasické línie a tvary striedajú v jeho tvorbe starobou poznačené a deštruované telá, ktoré sú mementom a zároveň i metaforou smrti. Jeho tvorba sa prihovára divákovi veľmi expresívnym a otvoreným spôsobom, nekritizuje, len stroho konštatuje a hlavne kladie otázky. Prečo? Autor si k dielam na svojej webovej stránke prikladá rozsiahly slovný komentár, no ich epický odkaz je i tak jednoznačný. Zamyslite sa.
Miroslav Mlkvik je aj skvelý portretista, čoho dôkazom je bravúrny Pavarottiho portrét, alebo súsošie Darovanie prsteňov, ktoré líči krakovskú legendu o charitatívnej misii Alberta Chmielowskeho v okamihu stretnutia so slávnou poľskou herečkou Helenou Modrzejewskou.
Výtvarné sebauvedomovanie a dozrievanie Vladimíra Sablera prebiehalo veľmi pozvoľne a hoci už od detstva rád kreslil, umeleckej tvorbe sa začal intenzívnejšie venovať až po ukončení vysokoškolských štúdií. Špecifické tvaroslovie a technika, ktoré si postupne osvojil, majú svoje korene v jeho aktivitách v oblasti úžitkovej grafiky a výstavníctva, ale i v skúsenostiach získaných pri participácii na projektoch sochára a architekta Štefana Belohradského.
Jeho konštruktivistické cítenie, geometrické tvaroslovie i monochrómna až biela farebnosť zanechali výraznú pečať na pôvodne koloristicky žiarivom a naratívnom štýle maľby mladého autora. Prejavilo sa to v plastickom členení obrazovej plochy vyvolávajúcej ilúziu žiarivej bielej konštrukčnej schémy, a tiež v celkovej adjustáži diela, ktoré tvorí s rámom jednotný a kompaktný celok.
Vladimír Sabler používa veľmi náročnú a časovo zdĺhavú kombinovanú techniku, kde pomocou precízne sformovanej a vrstvenej papierovej hmoty vytvára základnú kompozíciu diela a obrysovú kresbu tvarov, ktoré potom výtvarne pojedná ako maľovaný obraz. Jemnou prácou štetca vkladá drobné detaily, ale i väčšie fragmenty reality, kvety a steblá tráv, žiarivú modrú oblohu, ranné zore a trblietavú morskú hladinu, ale aj nebo plné hviezd či nekonečný priestor vesmíru. V optike oka sa všetky komponenty diela zlievajú do jedného celku a vytvárajú pôsobivú atmosféru pokoja. Kontrast bielej, čisto profilovanej línie a žiarivej farebnosti vyvoláva pocit harmónie, či dramatických hudobných akordov.
Inšpiráciu pre svoje diela Sabler nachádza v prírode a v bohatom svete ríše rastlín a zvierat. Komponuje stromy, lány polí, pahorky, lúky plné kvetov, nad ktorými sa vznášajú motýle a vtáky, kde šantia salamandre a v žiarivom mori plávajú húfy rýb.
Tým druhým prameňom je svet abstrakcie, v ktorom autora fascinujú paralelné línie a vlnovky, pretínajúce sa priamky, či tajomná mágia geometrických tvarov štvorca, kruhu, kocky, ihlana alebo špirály. Na pozadí zdanlivo nekonečného priestoru, plného vznášajúcich sa tajomných geometrických prvkov, evokujú pocit nových galaxií.
No a tretím námetovým okruhom, kde volí rôzne varianty kolážových techník, sú netradičné panorámy slovenských i zámorských miest, ktoré ho upútali atmosférou, scenériou, ale predovšetkým rytmom architektonických prvkov a stavieb. Tu cítime potlačenie kompozičnej línie a prevahu obrazovej plochy, v ktorej prvok koláže má nielen esteticko-výrazovú, ale i informatívnu funkciu, a tak obohacuje výsledný efekt diel.
Miroslav Mlkvik sa narodil 13. februára 1986. V rokoch 2002 – 2006 študoval Strednom odbornom učilišti v Nižnej, odbor umelecko-remeselné spracovanie dreva. V rokoch 2015 – 2020 študoval na Akademii Sztuk Pieknych im. Jana Matejku v Krakove, odbor umelecké sochárstvo, u prof. Karola Badynu. V roku 2019 sa jeho plastika Joasia umiestnila medzi najlepšími dielami v rámci 13. salónu Art Renewal Center v Port Reading, USA. V roku 2019 mal prvú samostatnú výstavu s názvom Realizmus v Galerii Zofia Weiss v Krakove, a v roku 2020 sa v tejto galérii predstavil i na Výstave mladých umelcov ASP. Jeho diela nájdeme i vo virtuálnej podobe v projekte Wirtualna Galeria – Muzeum Młodych z Akademii. Žije vo Vitanovej a venuje sa sochárskej tvorbe.
Vladimír Sabler sa narodil 16. januára 1957 v Bratislave. Ako absolvent Vysokej školy ekonomickej v Prahe a v Bratislave v roku 1981 začal pracovať na polygrafickom oddelení Podniku zahraničných služieb Incheba, kde sa podieľal na grafických projektoch a zároveň sa začal paralelne venovať kresbe a maľbe. Okrajovo spolupracoval i na projektoch sochára Štefana Belohradského, ktorý ho veľmi inšpiroval. Neskôr pracoval ako produkčný v Československej televízii.
Začiatkom roka 1985 emigroval do Rakúska, kde pokračoval vo vlastnej tvorbe a orientoval sa najmä na komornú maľbu realizovanú kombinovanou technikou, a tiež na úžitkovú grafiku. Bol autorom loga Gustav Mahler Jugend Orchester. Svoju tvorbu predstavil vo Viedni na výstavách v galérii Atelier Jan.
V roku 1986 odchádza z Rakúska do Spojených štátov amerických a v Chicagu pracuje v Anderson Studios ako grafik. Zároveň ďalej pokračuje v maľbe obrazov už aj väčších formátov, ktoré predstavil na výstave v Renata Gallery v Chicagu a v priestoroch Anderson Studios v Evanstone. Po niekoľkých rokoch sa vracia späť do Viedne a ďalej tvorí v oblasti maľby a úžitkovej grafiky. Spolupracuje s významným rakúskym architektom a dizajnérom Carlom Auböckom, a tiež so slovenskou firmou Expo Line a s architektom Karolom Kállayom. Postupne sa však sústreďuje hlavne na oblasť výstavníctva, úžitkovej grafiky a interiérového dizajnu. Koncom deväťdesiatych rokov sa vracia na Slovensko, no k maliarskej tvorbe sa vracia až po roku 2015. Žije v Bernolákove a venuje sa komornej maľbe a úžitkovej grafike.
Výstava je otvorená od 15. novembra do 11. decembra, denne od 10. do 18. hodiny.
Vstup voľný.
