Miloš Kopták tvorí radikálne. Nejde do dohody s autorom textu, nesekunduje mu, nepodlieza, nepýta sa „ako to myslel, keď to písal“. A to isté robí s čitateľom: akoby mu bolo jedno, či jeho obrázkom porozumie: „tu máš, pozri, ber – neber, chyť si to“. Tvorí tak, akoby sa hral: vášnivú adrenalínovú hru, v ktorej preskakuje z tvaru na tvar, z príbehu vyberá nečakané detaily a doslova volá čitateľa, láka ho k tomu, aby ho príbeh začal baviť. Aby sa pri ňom cítil dobre, aby ho rozosmial, aby mu v hlave ostal vtip.
Africké rozprávky Kama Sywor Kamanda, Grécke báje a mýty Eduarda Petišku, naozajstné recepty Z kuchyne starého Prešporka, Z kuchyne bohémskej Bratislavy Petra Ševčoviča, rozprávka Jána Uličianskeho Malá princezná… alebo autorská kniha Včelár.
Stojí za to, prísť sa pozrieť na originály tých ilustrácii zblízka.