Michal Turkovič odprezentuje na výstave výstupy svojej umeleckej profesie, v ktorej je na pozícii šéfa aj bez absolvovania pohovoru. Môžeme sa tešiť na akýsi vizuálny životopis plný sociálnych tém vzťahujúcich sa k autorovi, či hocikomu z nás.
Kurátor: Edo Cicha
Väčšina umelcov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bola. Málokto o tom hovorí, v podstate nie je na čo spomínať. Dá sa hovoriť o období “nula”, zväčša po konci školy, kedy v človeku vyeskaluje potreba sa spoločensky zaradiť, zamestnať.
Pre Michala Turkoviča koniec školy a evidencia na úrade práce znamenali zameranie sa na veci existenčné. Ambíciou nebolo nič iné, ako premýšlanie nad budúcnosťou, ktorá by bola zlúčiteľná s tvorbou. Akademické sústredenie nad maľbou sa prestalo javiť ako funkčný model. Autor preto prirodzene pretransformoval svoju tvorbu na reflektovanie všedných tém, zrozu- miteľnejších pre širokú verejnosť.
Názov znie akoby výstava mala byť poctou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nebude to tak. Úrad pre Michala nie je nijako podnetný, ale zvyšné pojmy: práca, sociálne veci a rodina celkom presne charakterizujú témy, ktorým sa venuje.
Na aktuálnej Výstave práce, sociálnych vecí a rodiny Turkovič prostrednictvom svojej umeleckej profesie demonštruje sociálne veci obsiahnuté v témach jeho malieb. Sprostredkúva zvyky, návyky a zlozvyky ľudí zo sídliska na okraji mesta, kde sám vyrastal. No zároveň si uvedomuje, že tu nemôže stratiť pozíciu spektátora s nadhľadom. Byť v dospelosti súčasťou spomínaného prostredia by mohlo pre Turkoviča znamenať upadnutie do rutiny, prípadne návrat na Úrad práce.
-------------------------------
Michal Turkovič /1987/
V r. 2016 absolvoval ateliér maľby a iné média na VŠVU. Jeho dospievanie je späté so subkultúrou graffiti. V súčasnosti vníma odpor ľudí voči graffiti a preto je adminom Bratislavské graffiti, kde vysvetľuje jeho princípy širokej verejnosti. Grafftiti je pozadím, ktoré nevedome formuje jeho výtvarný jazyk. Má za sebou množstvo výstavných projektov, najmä vo dvojici s kolegom a
kamarátom Filipom Sabolom. Počas štúdia na VŠVU spolu so 4 kolegami bol súčasťou neformálneho zoskúpenia BAnda, s ktorým m úspešne vystavoval v Trnave, Bratislave, Brne, Ostrave, Olomouci a v Prahe.
