V poslednom čase ju zaujali najmä staré šelakové gramoplatne. Ako do istej miery naznačuje aj názov jej aktuálnej výstavy v Galérii NOVA Ako obohraná platňa (Like a Broken Record), gramoplatňu vníma nielen ako nový – experimentálny materiál pre šperk, ale aj ako nositeľa skrytých významov a sprostredkovateľa vlastného postoja k aktuálnym spoločenským témam.
Gramofónová platňa je mnohoznačný materiál, ktorý má svoj archetypálny pôvab. Niektorí z nás si platňu z detstva ešte pamätajú ako vzácnosť: Na gramofón ju mohli ukladať iba rodičia, aby jej zle položená ihla nespôsobila ujmu. Dnes sa gramoplatne úspešne vracajú ako zberateľský artefakt, prípadne ako hudobný nosič na mix-pulty dídžejov. Doma si však platne už púšťa iba málokto. Aj preto sa niekedy dostávajú až na hranicu „odpadu“.
Šelaková gramoplatňa ako diskvalifikovaný, náhodne objavený materiál sa pre Mayu H. Nepšinskú stala impulzom k vytvoreniu série objektov a šperkov, ktoré pútajú svojim spracovaním, širokou škálou tvarov a motívov a zmysluplnou recykláciou. Šelak – špeciálna živica, získavaná z výlučkov hmyzu sa na výrobu platní používal zhruba do 50. rokov uplynulého storočia kedy ho nahradil vinyl. Ide teda o prírodný materiál, v ktorom autorka postupne objavuje skryté možnosti. Láme ho, frézuje, perforuje a dopĺňa inými materiálmi. Kým časť prezentovaných objektov rešpektuje predovšetkým požiadavku nositeľnosti (brošne kombinujúce šelak a bridlicu), ďalšia časť je postavená na vnímaní šperku ako média sprostredkúvajúceho určitú emóciu alebo informáciu – možný zdroj spoločne zdieľanej sociálnej skúsenosti.
Použité úlomky platní autorka dopĺňa privlastnenými obrazovými fragmentmi (obrázky z novín a časopisov), v ktorých sa dotýka médiami neustále pertraktovaných (obohraných?), no vážnych tém (utečenecká problematika, rómska otázka, občiansky aktivizmus, covid a pod.) Výsledné artefakty tak nie sú iba neutrálnou brošňou či závesom, ale aj sprostredkovateľom signálov, ktoré autorka (i potenciálny nositeľ) vysielajú do svojho okolia.
Naďa Kančevová (kurátorka galérie NOVA)
Maya Hriešik Nepšinská (1977) je šperkárka, kurátorka a teoretička umenia so zameraním na súčasný autorský šperk. Jej cesta k šperku začala štúdiom zlatníckeho odboru na ŠÚV v Kremnici. Absolvovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2003) a neskôr Ateliér S+M+ L_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2006).
Štúdium zavŕšila na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU (2015) získaním akademického titulu doktorského stupňa. V súčasnosti sa intenzívne venuje popularizácii súčasného autorského šperku v rámci Združenia šperkárov AURA, podieľa sa na organizácii medzinárodných projektov (ŠperkStret, Schmuck Wander, Zóna bez hraníc), kreatívnych sympózií v Kremnici a ďalších výstavných projektov.
Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje práci a experimentovaniu s rozmanitými materiálmi v kontexte ich recyklácie či upcyklácie, zároveň sa dotýka rôznych aktuálnych spoločenských tém.
