Ťažiskom výstavnej kolekcie Antona Čuteka (1928 – 2002) sú plastiky z obdobia šesťdesiatych rokov, kedy sa vyhraňoval jeho individuálny autorský jazyk a jeho kultivácia, kedy formuloval princípy, na ktorých stavia svoje dielo; kedy vytváral medzi formou a priestorom dynamické vzťahy tak, aby tvar nebol cudzorodým prvkom v priestore, len podmienečne akceptovaným, ale aby priestor zasiahol do vytvárania série živých experimentov medzi plnými a prázdnymi (vloženými) objemami.
Sochárska tvorba Juraja Čuteka (1957) je založená na básnickom pohľade s istou dávkou nostalgie, humorného nadhľadu a štipkou irónie, aj keď hlavným inšpiratívnym zdrojom mu je technika a civilizácia z prelomu a začiatku 20. storočia - predovšetkým priekopnícka doba automobilizmu, letectva a aviatiky, vlakovej dopravy, sveta pretekov a technických rekordov, ale i literatúry, hudby, divadla a cirkusu, časy rakúsko-uhorského mocnárstva a iné. Je obhajobou ľudskej dôstojnosti, tvorivosti, dômyslu, vynaliezavosti, bádateľského ducha a tvorivej i ľudskej odvahy.
Juraj Čutek stavia mosty medzi etapami ľudského bytia, v čom mu pomáhajú jeho charakteristický humor a veľmi ľudský, priateľský, autentický, nefalšovaný prístup.
Max Čutek (1984) žije životom moderného človeka, ktorému život ponúka množstvo príležitostí a on si vyberá, ktorú využije. Nejaký čas pobudol v Írsku, spolupracuje na reštaurátorských projektoch, kde využíva zručnosti, ktoré si osvojil v rodinnom sochárskom ateliéri, hľadá sa, maľuje, tvorí sochy alebo iné diela skôr pre radosť, než ako životný program, má rád voľnosť a užíva si slobodu v pravom zmysle tohto slova.
Intelektuálne obsahy Maxových posolstiev majú schopnosť reflexie autorovho sveta i tvorivej filozofie. Jeho cesta je otvorená, čas ukáže, akým smerom posunie rodinnú tradíciu ďalej do budúcnosti.
Výstava predstavuje sochy, plastiky, reliéfy, kresby, maľby a grafické listy spomínaných troch generácií Čutekovcov od sklonku päťdesiatych rokov po súčasnosť v kurátorskom výbere Karola Maliňáka.
