Martina Mäsiarová: Pred zatmením

Tvorba  Martiny Mäsiarovej je postavená na prenose neviditeľného do materiálneho, teda  emocionálnej a spirituálnej skúsenosti do obrazu, gesta, priestoru, zvuku, alebo slova. Jej autorská jedinečnosť spočíva v nenásilnom prepojení tohto vnútorného sveta s tým, čo ho obklopuje a prevyšuje - krajinou a vesmírom. Tieto dva svety sa tu stretávajú ako ústredná téma výstavy.

Autorka tematizuje fyzickú a emocionálnu skúsenosť s krajinou. Tú pozoruje, dokumentuje, kreslí, fotografuje, nahráva  v celej šírke jej obrazov a emócii. Takmer realistické kresby krajinných fenoménov, efemérnych prírodných dejov až po atmosférické impresie sugestívne kombinuje so zvukovými plochami či textom. Zachytáva prchavé javy a deje ako kuklenie a liahnutie motýľa, padanie snehu, prechod kométy nočnou oblohou, pozorovanie farby tieňa, ticha...

K dôležitým prvkom výstavy tiež patrí motív slnka a svetla. Ich intenzívnu prítomnosť vníma ako inherentnú súčasť priestoru synagógy. Pohráva sa myšlienkou nelineárneho plynutia času, ktorý sa krúti, vibruje, cyklicky sa vracia späť na začiatok. Výstava bude uvažovaním o čase a priestore, uvažovaním otvoreným všetkým médiám, s dôrazom na ich prepájanie a súznenie, v potrebe a podpore jedného voči druhému.

"Cyklický pohyb, cyklickosť času, hmoty, priestoru, kruh ako nekonečný pohyb – tam a späť. Koniec je nový začiatok. Návrat. Špirála. Ako to asi vyzerá vnútri lastúry? Má začiatok a koniec? Má tento koniec farbu? Krúti sa dokola, bez konca... Čo je to zakukliť sa? Vytvoriť si kuklu okolo vlastného tela? Je to ako vytvoriť si úkryt, ktorý dokonale sedí, bez medzery, bez prázdneho priestoru. Vlastným pohybom, vychádzajúcim zvnútra von. mesiac na svojej obežnej dráhe v určitom okamihu stretáva slnko a nastane zatmenie...
Ich úplné prekrytie trvá len kratučký okamih, no svet predtým a potom už nie je ten istý. Slnko je polmesiac a jeho svetlo má rovnaký tvar. Kométa. Znovu a znovu a znovu sa opakovane vracia, pravidelne, s absolútnou presnosťou. Jej chvost je stopa, dotyk s oblohou. ľad a prach a kameň. Kameň. Kameň a svetlo. A sme zase na začiatku. A kto je to pozorovateľ, a čo je to pozorovať? Čakať.“

Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) v roku 2018 ukončila štúdium na VŠVU na Katedre maľby a iných médií pod vedením prof. Daniela Fischera, neskôr Martina Špirca a Rastislava Podhorského.

Počas štúdia absolvovala niekoľko domácich aj zahraničných stáži a rezidencií (Schaubmarov Mlyn v Pezinku, Írsko, Portugalsko, Nemecko, naposledy Švédsko), vystavovala na Slovensku aj v zahraničí, napr. projekty: hora2 (Nová Synagóga v Žiline, 2019), 1+1+1+1=1 (Galéria Medium 2019),  How to build a nest (ad/ad Project Space, Hannover, Nemecko 2019), Future Perfect Simple Continuous (Slovenské národné múzeum, Bratislava, 2020), Rozhovor s pozorovateľom (Turčianska galéria v Martine, 2021).