Kurátorka: Marianna Brinzová
„Nemiesta“ sú územia spojené s cirkuláciou pasažierov a tovaru nachádzajúce sa na križovatkách ciest. Sú to dopravné uzly problematizujúce naše vnímanie, pohyb a čas. Tranzitné prostredia pre Jarottu predstavujú dlhodobú tému, ktorú však po ideovej aj vizuálnej stránke neustále upgraduje. V sérii „Stationscapes“ pokračuje v reflektovaní tranzitných „nemiest“, dynamiky pohybu, vzťahu hmotného a virtuálneho prostredia, problematiky vizuálneho smogu a fragmentárnej podoby súčasného sveta. V nových maľbách sa hybridne preplnené environmenty začínajú opäť pomaly vyprázdňovať.
Anonymné postavy cestovateľov a časti architektonických prvkov sa rozplývajú vo výraznejšie rozfragmentovanom prostredí. Jarottové pohľady do interiérov hál a platforiem nástupísk sú (roz)skladané z nespočetného množstva rôznorodých fragmentov. Na niektorých obrazoch je fragmentácia a následne vrstvenie a prekrývanie silnejšie, inde zase slabšie. Autor pri konštruovaní obrazu občas pracuje aj s vynechanými plochami alebo náš pohľad na výjav smeruje nepriamo prostredníctvom odrazov. Najnovšie maľby oproti starším dielam pracujú s abstraktnejšou štruktúrou obrazu, farbou, ale i s monochrómom a výraznejšími vstupmi kresby. Naďalej pre nich zostáva charakteristické preškrabávanie, zbrusovanie vrstiev, premaľovávanie, odkrývanie, zakrývanie a použitie akrylového transferu, akrylu a oleja na plátne.
Názov výstavného projektu „Stationscapes“ ideovo vychádza z anglických slov Landscapes (krajina, krajinomaľba) a Cityscapes (mestská krajina, maľba mestských scenérií). Land a City je nahradené slovom Station, ktoré azda najlepšie vystihuje autorovu tvorbu a fakt, že tranzitné priestory vníma ako akési zvláštne svojbytné krajiny. Napriek súčasnej vizualite diel a postupom tvorby hľadá autor inšpiráciu aj v dejinách maľby. Inšpiruje sa holandskou a benátskou krajinomaľbou, ale najmä impresionizmom, pre ktorý bola podstatná atmosféra, prchavosť okamihu, výrazná práca so svetlom a zachytenie dynamiky každodenného života v mestskom prostredí vrátane vlakových staníc.
Obrazy „Stationscapes“ odrážajú aktuálnu fascináciu rýchlosťou a pokrokom, a preto ich môžeme vnímať ako súčasné kulisy, ktoré sa stali miestom nášho častého výskytu. Sú rozmanitými a zároveň si veľmi podobnými „biotopmi”, v ktorých sa každodenné rutinné výjavy opakujú až do vyčerpania. Jarotta hyperbolizuje skutočný charakter týchto prostredí, pričom ideovo i formálne odkazuje na problematický vzťah reality, virtuálneho prostredia a jeho simulakier, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. V „Stationscapes“ zachycuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb.
Nie náhodne sa tu teda prelínajú rôzne uhly perspektív, vrstvy a architektonické fragmenty, ktoré popierajú logiku reálneho usporiadania sveta. Z týchto prekombinovaných priestorov sa vynárajú časti postáv súčasných nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom systéme, ktoré križujú neurčité časové pásma a opäť zanikajú. Takto skonštruované prostredia hovoria o súčasnosti z pozície dynamického pohybu, hybridizácie a roztrieštenej percepcie. Z pozície nestabilného priestoru nekonečných možností, z ktorého môžeme kedykoľvek zmiznúť.
----------------------------------------
Marek Jarotta (*1988) vyštudoval Ateliér mal+by na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením Doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. V roku 2013 získal druhé miesto v súťaži Maľba – Cena Nadácie VÚB, ktorej bol opätovne v roku 2016 a 2017 finalistom.
