Marek Jarotta / Cestou

Kurátori: Andrej Jaroš a Marianna Brinzová

Marek Jarotta sa primárne zameriava na médium maľby a jeho presahy. Posledné roky prostredníctvom svojej tvorby skúma tranzitné prostredia – nástupištia, haly, stanice a podchody, ktoré označuje ako „nemiesta” (z ang. non-places). Tranzitné prostredia pre autora predstavujú dlhodobú tému, ktorú po ideovej aj vizuálnej stránke skúma z rôznych uhlov pohľadu. V starších dielach priestor zobrazuje ako neosobný, anonymný, „bezčasý“, postapokalyptický či paralelný. Tu jeho „nemiesta“ predstavujú akési územia bez identity, histórie a času, no zároveň miesta spojené s komerciou, cirkuláciou pasažierov a tovarov nachádzajúcich sa na križovatkách ciest z bodu A do bodu B. Neskôr Jarotta prichádza s vizuálne i formálne odlišným uchopením tejto témy. Z jeho vyľudnených „nemiest“ sa odrazu stávajú hybridne preplnené environmenty, kde sa cestujúci strácajú v časopriestore. Diela skôr zrkadlia dynamiku pohybu, vzťah hmotného a virtuálneho prostredia, problematiku vizuálneho smogu a fragmentárnu podobu súčasného sveta. V ešte novších maľbách sa hybridne preplnené environmenty začínajú sčasti opäť vyprázdňovať. Anonymné postavy cestovateľov a časti architektonických prvkov sa rozplývajú vo výraznejšie rozfragmentovanom prostredí.

Pohľady do interiérov hál a platforiem nástupísk sú (roz)skladané z nespočetného množstva rôznorodých fragmentov. Niekde je fragmentácia a následne vrstvenie a prekrývanie silnejšie, inde zase slabšie. Autor pri konštruovaní obrazu pracuje aj s vynechanými plochami alebo náš pohľad na výjav smeruje nepriamo prostredníctvom odrazov. Tieto maľby oproti starším dielam pracujú s abstraktnejšou štruktúrou obrazu, farbou a výraznejšími vstupmi kresby. Zároveň pre ne naďalej zostáva charakteristická autorova technika preškrabávania, zbrusovania vrstiev, premaľovávania, odkrývania, zakrývania a použitia akrylového transferu, akrylu a oleja na plátne.

Najnovšie obrazy Mareka Jarottu odrážajú aktuálnu fascináciu rýchlosťou a pokrokom, a preto ich môžeme vnímať ako súčasné kulisy, ktoré sa stali miestom nášho častého výskytu. Sú rozmanitými a zároveň si veľmi podobnými „biotopmi”, v ktorých sa každodenné rutinné výjavy opakujú až do vyčerpania. Jarotta hyperbolizuje skutočný charakter týchto prostredí, pričom ideovo i formálne odkazuje na problematický vzťah reality, virtuálneho prostredia a jeho simulakier, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú.

Vo svojich maľbách zachycuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb. Nie náhodne sa tu teda prelínajú rôzne uhly perspektív, vrstvy a architektonické fragmenty, ktoré popierajú logiku reálneho usporiadania sveta. Z týchto prekombinovaných priestorov sa vynárajú časti postáv súčasných nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom systéme, ktoré križujú neurčité časové pásma a opäť zanikajú. Takto skonštruované prostredia hovoria o súčasnosti z pozície dynamického pohybu, hybridizácie a roztrieštenej percepcie. Z pozície nestabilného priestoru nekonečných možností, (cestou) z ktorého môžeme kedykoľvek zmiznúť.

-----------------

Marek Jarotta (*1988) vyštudoval Ateliér maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. V roku 2013 získal druhé miesto v súťaži Maľba – Cena Nadácie VÚB, ktorej finalistom bol opätovne v roku 2016 a 2017.

- Marianna Brinzová