Ako ďaleko sme od protagonistov antických gréckych mýtov? Alebo, ako blízko sú vlastne oni? Všetky tie postavy, všetky tie príbehy. Vidíte Marka Zuckerberga ako prednáša bezútešné zhluky výrokov pred kongresovým výborom.
Pozeráte živé prenosy z demonštrácií QAnon. Účastíte sa ďalšej narodeninovej oslavy cez Zoom. Vidíte svoje odrazy na tmavých obrazovkách s rozmazanými stopami po odtlačkoch prstov. Keď sa rozsvieti, všetky nezodpovedané upozornenia vám explodujú do tváre. Vidíte Sisyfa, Narcisa, Oidipa alebo Echo. Sledujete ich ponad zdanlivo bezodnú priepasť minulých dejín.
A čas sa odrazu sploští – časová osnova, červia diera alebo jednoduché zrkadlo. Ste to vy, kto leží pri jazere zízajúc do vody, vnímajúc iba seba. Jemné zvuky z ASMR videa na Youtube vás na krátku chvíľu upokoja a vrátia vám iluzívnu kotvu tesne pred tým, ako na ex vypijete svoju desiatu kávu a hlboko sa ponoríte do nepreniknuteľnej, no všepohlcujúcej prázdnoty obrazovky. Keď sa viac a viac pípnutí ozýva v pozadí vášho vedomého vnímania, zdá sa, že je to už iba echo. Všetky tie mýtické postavy ste iba vy. Vopred nakódované. Predurčené. Navždy uviaznuté. Aké patetické.
No a čo.
Kurator: Jen Kratochvil
