Ľubomíra Sekerášová: Romantic Occultic

Autorská poloha Ľubomíry Sekerášovej vychádza z programu, ktorý započala už počas štúdií na VŠVU. Rozvíjala v nej tematiku osobných mytológií, sústreďujúc sa na nadprirodzené, neľahko čitateľné výjavy s nádychom hororu a sci-fi. Počas coronavírovej pandémie sa z veľkomesta vrátila domov a pobyt na oravskom vidieku nepochybne prispel k jej hlbšej kontemplácii nad špecifickou spiritualitou tohto priestoru, jej koreňoch ako i presahoch v jej vlastnom prežívaní.

Sama autorka v súvislosti s týmto podhubím hovorí o „romantickom okultizme,“ pričom romantizmus možno v tejto súvislosti vnímať vo význame zdanlivej sentimentálnosti atmosférických prírodných scenérií, ktoré tvoria základ Sekerášovej diel. Táto sentimentálnosť je však pascou, ktorá diváka privádza k znervózňujúcemu detailu, fragmentu naratívneho výjavu, ktorého kontext mu však zostáva utajený. Romantický okultizmus v ponímaní Ľubomíry Sekerášovej korešponduje s lokálnym prežívaním duchovna, ktoré sa zmieta na hranici poverčivých rituálov s fanatickou kresťanskou zbožnosťou. Tento rozpor pre ňu predstavuje bod, na ktorom možno skúmať strach z neznámeho, a to nielen toho okolo nás, ale najmä v nás.

Sekerášovej kresby a maľby sú charakteristické absolútnym prepojením ľudskej figúry s okolitou prírodou – tak hlbokou, až môže vyvolávať obavy. Ich divokosť možno vnímať ako otvorenosť voči vlastným negatívnym pocitom, vlastnostiam či bolestiam, ktoré tak môžu byť pretavené v esenciu – akúsi psychickú silu, energickú auru vyžarujúcu z postáv. Mágia, ktorou vládnu, ich nedesí. V pravom slova zmysle jej diela teda vychádzajú a nadväzujú na dedičstvo myšlienkového sveta romantizmu, ktorý vo svojej špecifickej odnoži venoval svoju pozornosť nadprirodzenu, mystike a odvrátenej strane ľudskej duše.

V súvislosti so Sekerášovej tvorbou sa otvárajú otázky súčasnej a tradičnej polohy spirituality: možno sa pýtať, či inštitucionalizovaná cirkvou a vykorenená racionalizmom vo svojej aktuálnej ľudovej verzii nie je akousi fantómovou bolesťou čohosi, k čomu sa ľudia nevedia vrátiť a zároveň im chýba.

Jana Babušiaková

Ľubomíra Sekerášová (1994) pôsobila v Ateliéri +-XXI, najprv u Daniela Fischera, neskôr pod akademickým vedením dvojice pedagógov Rastislav Podhorský a Martin Špirec na VŠVU v Bratislave. Autorka výrazne vynikala už počas štúdia a rýchlo sa zaradila medzi nastupujúcu silnú maliarsku generáciu.