výstava

Viktória Lengyelová - Distance

Na čo nám je umenie a načo nám je učenie? Nedávno nám galerijná pedagogička usporiadala výstavu
v Kunsthalle s názvom: Čím chceš byť, umelec? Od detstva som chcel byť kominárom, kozmonautom, neskôr Picassom, len pedagógom nie – to sa mi aj podarilo. Na vysokej škole výtvarných umení som ako študent neznášal korekcie, moje obrazy asi neboli dosť „pekné“. Klasicizmus a pátos totalitnej kultúry som nenávidel, ale bola mi cudzia aj prvoplánová „interpretácia“ západného umenia.

Táto akcia sa konala v minulosti

Z môjho pohľadu obidve strany fungo- vali na báze kolektivizmu a ja som bol presvedčený, že skutočné umenie je výsostne individuálna činnosť. Vedúcu úlohu strany som neuznával tak isto ako gloriolu vedúceho neoficiálnej skupiny. Jedine knihy ma nesklamali, budoval som sám určitý typ autodi- daktického vzdelania, hoci som štu- doval na dvoch vysokých školách, v Bratislave a v Budapešti. V súčas- nosti plánujem veľkú samostatnú výstavu v MUMOK-u, len ešte som nedostal termín...

Stále mladý Rudo Sikora zrazu nemohol už ďalej garantovať v Ko- šiciach. Hľadali, hľadali, kým ma nenašli, ako náhradu – po Slovensku vtedy ešte nebehalo tak veľa profe- sorov. Zdedil som teda ateliér grafiky a experimentálnej tvorby. Trochu som oprášil pôvodný program, pridal som pár cudzích slov: a hurá na post- modernu!

V tom prostredí sa objavila štu- dentka Viki Lengyelová. Tu prezentovaná sériová práca ešte nikde nebola vystavená. Nevzniklo to na nejaké ateliérové zadanie, ako napr. konceptuálna stratégia, alebo interpretácia Jóskabáčiho alias Joseph Kosuth. Nakoniec samotné dielo ani nevzniklo. Ide o mobilnú – ináč veľmi špekulatívne zostavenú – štruktúru, ktorá bola k dispozícii už dlhšiu dobu a ktorú autorka možno nechcela takto ani inde vystaviť...

Postkonceptuálne dielo, v tom zmysle, že koncepcia vznikla takpovediac už po realizácii ako dodatočné pomenovanie – krst, radosť nad novým životom (aby som bol trochu poetický). Predstieraná forma prejavu počíta s určitou anonymitou, veď dnes je ťažké obecenstvo šoko- vať niečím novým a neobvyklým – v postmodernom polospánku by Duchampa prehliadli, ako sezónnu reklamu...

Nejde tu ani o levitovanie medzi vulgárnym a transcendentálnym posolstvom, skôr o niečo už zabudnuté, alebo v súvislosti s tým, čo ešte nevzniklo...

Mimikri či projektová kon- štrukcia proxy vojny medzi holou realitou a umením? Predovšetkým ide o fixáciu situácie, kde usporiadanie jednotlivých komponentov zostáva konštantné, to znamená, že aj v budúcnosti budú reprodukovateľné iba vo vzniknutej forme a v tom istom poradí. Textový odkaz tu nefunguje doslovne, ani symbolicky – výsek z komplexne vybudovanej inej paralelnej štruktúry naznačuje väčšie objavy a súvislostio vnútornej pravde a intuícii autorky.

kurátor výstavy Peter Rónai, február 2022

Odporúčame

film

Piesne Zeme

Hornatá krajina Nórska tvorí monumentálne pozadie tohto filmového zážitku z prírody. Margreth Olin vytvorila ohromujúce filmové...Viac
St 24.4.2024 / Kino Lumière
odporúčame!
výstava

Tereza Štětinová - Pozrieť sa na seba, ako keď sa oknom dívaš na záhradu

26.4.2024 - 31.5.2024 / Zahorian & Van Espen
odporúčame!
iná akcia

Poradenstvo pri rozvode

6.5.2024 - 10.6.2024 / Staromestská knižnica - pobočka Panenská
odporúčame!
výstava

Pavlína Šváchová: Línia – priestor

19.3.2024 - 26.4.2024 / Galéria NOVA
odporúčame!