LEHO (HOLE – diera trochu inak)

“Funkčným prvkom každého odevu je, ako inak, diera. Diery máme všetci na nohaviciach, tričkách, svetroch, bundách, topánkach alebo aj ako úložný priestor v podobe vrecka každého druhu. V pozícií kostýmového výtvarníka v divadle ma samozrejme diera zaujíma nielen ako funkčná časť odevu, ale aj ako výtvarný prvok, ktorý vie nielen prekvapiť, ale aj odhaliť. Preto verím, že je potrebné venovať jej rovnakú pozornosť ako výslednému odevu.

S dierami sa teda stretávame každý deň a to hneď od rána, kedy sa obliekame do denného úboru. Málokto sa ale asi zamyslí, ako tá diera vlastne vyzerá zvnútra. Priznám sa, že mňa osobne to tiež veľmi nezaujímalo, až do dňa, kedy sa môj starý mobil rozhodol dokumentovať obsah môjho vrecka na rifliach bez môjho vedomia. Výsledkom bola séria zvláštnych fotografií, ktoré vznikali počas mojich vysokoškolských čias, počas rôznych ročných období po celej Bratislave. Tieto fotografie ma natoľko očarili, že som sa rozhodol vreckám a dieram v odeve venovať aj ďalej – a tak z peknej náhody vznikol, zdá sa, diskutabilný zámer. Občas to bola náhoda, niekedy zámer a na záver dokonca aj cielená úprava daného kusu oblečenia, čo vyústilo do troch sérií fotografií dier a svetla rôzneho druhu a charakteru.

Fotografovaním banálnych dier v odeve ako sú prieramok na tričku, ponožka, vrecko na saku, rukáv na koženej bunde alebo pravá nohavica na rifliach, som dospel k zisteniu, že odev nie zaujímavý iba z vonkajšieho uhlu pohľadu, ale priam fascinujúci z hľadiska, ktorému nikto z nás nevenuje za normálnych okolností pozornosť. Táto zvláštna “jaskyňo-maľba”, ktorá vytvára pocit tunela, či nejakej cesty, je rovnako podstatná, a pre mňa z perspektívy divadelného scénografa dokonca zaujímavejšia, ako samotný odev s každým jeho detailom.

Na fotkách môžeš vidieť nielen, dalo by sa povedať, intímnu a obnaženú časť môjho šatníka, ale aj môj pohľad na to, čo pre mňa znamená diera v odeve. Na každej fotke vidíš funkčnú dieru, cez ktorú určite každý z nás aspoň raz v živote prestrčil nejakú časť svojho tela. Preto verím, že aspoň pár z vás sa občas na chvíľu zastaví a predtým, než vopchá ruku do rukáva, nakukne, v akom svete fantázie sa na malý okamih alebo na celý deň ocitne jeho neoddeliteľná súčasť.”