Ladislav Bielik / 50 rokov po...

Ladislav Bielik sa zapísal do dejín slovenskej reportážnej fotografie ako bystrý a vnímavý reportér, ktorý intuitívne a pohotovo vycítil správnosť okamihu na zachytenie dôležitej udalosti. Jeho najvýznamnejší reportážny cyklus dokumentujúci prvé dramatické hodiny okupácie Československa v Bratislave 21. augusta v roku 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, je svedectvom pravdy nevyhnutnej pre neskreslené vnímanie a interpretáciu dramatického obdobia našej histórie.

Úlohou fotožurnalizmu je prinášať informácie a dokumenty nielen z bežného života, ale aj z rôznych konfliktov, či už vojnových, mimoriadnych situácií, neobvyklých prírodných dejov, alebo katastrof lokálnych, aj globálnych. Dôležitá je práve pravdivá stránka informácie, realisticky odrážajúca skutočnosť bez manipulatívnych zámerov. Je to doslova rizikové povolanie, ktoré napokon stálo Ladislava Bielika život. Ladislav Bielik, ktorý aktívne pestoval rôzne druhy športu, mal práve zo športového prostredia vypestovaný zmysel a oko pre dôležitosť okamihu. Keď pôsobil v obrázkovom týždenníku Šport (Štart), venoval sa reportážam najmä so športovou tematikou a dokázal pohotovo zachytiť dynamiku pohybu v dôležitej akcii, alebo pri mimoriadnom výkone.

Svojím okupačným cyklom Ladislav Bielik preukázal špičkové kvality fotožurnalistu – bol v správnom čase na konkrétnom mieste a vydal o tom konkrétne svedectvo. Vtedy sa ešte nepraktizovali úpravy postprodukcie, takže cyklus je autentické a neskreslené svedectvo pravdivosti. 21. augusta už od ranných hodín fotografoval Bielik dramatické situácie najprv na Šafárikovom námestí pred Univerzitou Komenského, i v uliciach mesta. Tam vznikla aj najznámejšia fotografia, ktorá vošla do dejín, Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. Nie je dôležité, či bol tank v pohybe, či zastavil, v každom prípade Bielik pohotovo zachytil život ohrozujúcu situáciu i odvahu muža.

Naturálna vecnosť fotografie je pritom pars pro toto situácie, aká panovala v republike. Je symbolom brutálnej moci a bezohľadnosti, ktorá porušila ústavné práva a slobody občanov iného štátu. Toto násilie zhmotňovalo asi pol milióna vojakov, sedemtisíc tankov a ďalšia technika, ktoré cez noc zamorili republiku, a mierili na ohromených a bezbranných ľudí. Ich spontánny protest, odvahu a jednotu zhmotnila Bielikova fotografia. Na druhý deň vyšla fotografia s niekoľkými ďalšími v mimoriadnom vydaní denníka Smena. Treba podčiarknuť, že všetky dôležité inštitúcie i redakcie boli obsadené, bola im znemožnená činnosť a niektoré, napr. i rozhlas a televízia, vysielali provizórne z utajených miest. Smena, považovaná za jedno z „hniezd kontrarevolúcie“ (v redakcii vtedy pracovali také osobnosti slovenskej žurnalistiky, ako Slávo Kalný, Gavril Gryzlov, Ján Čomaj) bola rovnako pod drobnohľadom, napriek tomu sa podarilo vydať mimoriadne číslo na štyroch stranách, kde bolo uverejnených päť Bielikových fotografií, Muž s odhalenou hruďou... na titulnej strane. Smenu preniesol nemecký študent do Mníchova, kde informácie a Bielikove fotografie prevzala nemecká agentúra DPA a americká UPI, ktoré ich šírili po celom svete. Fotografia Muž s odhalenou hruďou... sa stala obrazovou ikonou oceňovanou v odborných publikáciách. Meno skutočného autora fotografie Ladislava Bielika nemohlo byť uverejnené, a preto ani nebolo známe pre zahraničné médiá a agentúra DPA si jej šírenie privlastnila. Počas normalizácie ani nebolo možné pátrať po osudoch jej autorských práv.  

 
Ladislav Bielik prišiel počas normalizácie o prácu, musel odísť zo Smeny a neskôr ho vyhodili aj z týždenníka Štart a vylúčili zo Zväzu novinárov. Tu zničili aj archív jeho športových fotografií. Keď získal výnimočne povolenie na živnosť, fotil športové prostredie, najmä motorizmus na Pohároch priateľstva. Chodieval najmä do Maďarska a do Čiech a preteky v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti sa mu stali osudnými. Uznania autorstva k fotografiám sa nedožil. O autorstvo sa museli dediči súdiť s nemeckou agentúrou DPA. Bol to až neuveriteľne dlhý proces, ktorý sa skončil úspešne (r. 2012) len vďaka tomu, že rodina našla originálne negatívy dokladajúce Bielikovo autorstvo.

Bielikov syn Peter sa k tomu vyjadril: „Keby sme sa neboli súdili, bola by dnes tá fotografia dielom nemeckého občana“. Podobne dlho bol neznámy aj Muž s odhalenou hruďou... Rodina o jeho čine nevedela, a pretože dokumenty o invázii boli okamžite z verejnosti stiahnuté, ani sa to nedozvedeli. Až oveľa neskôr ho identifikovala dcéra. Bol to Emil Gallo (1924 – 1971) inštalatér z Bratislavy, otec štyroch detí, ktorý sa postavil proti tanku. Prudké gesto, akým si odhalil hruď, má obrovskú výpovednú silu a hovorí o konci našich nádejí. Fotografia Ladislava Bielika bola mnohokrát zverejnená vo výberových a odborných publikáciách. Jednou z tých, ktorá pravdivo informuje o príbehu fotografie a o autorovi, je kniha francúzskych autorov Gillesa Roueta a Francoisa Soulagesa Od Pražskej jari k Berlínskemu múru (2009).

Gilles Rouet poukázal na zvláštny osud fotografie, ktorú vo svete používali bez vedomia fotografa, a vyslovuje Ladislavovi Bielikovi uznanie. O pravdivosti udalostí, ktoré dokumentuje Bielikov „okupačný cyklus“, o jeho autentickosti možno sotva pochybovať, i keď sa aj dnes objavujú „poľahčujúce“, či vysvetľujúce interpretácie.  Okrem dokumentárnej roviny má táto fotografická séria ďalšie významové vrstvy, ktoré časom, s meniacim sa spoločenským dianím a názormi nadobúdajú nové posolstvá. Na pozadí tejto skutočnosti môžeme vyvodiť aj dôsledky v morálnej rovine o posilnení nespochybňovania práva na svoj názor, na vlastný spôsob života a ochranu svojho životného priestoru. Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom – fotografia Ladislava Bielika z prvého dňa okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 doslova obletela celý svet. Stala sa obrazovou ikonou prinášajúcou hlboké a trvalé posolstvo o hrozbe bezprávia a násilia, ktorého sa dopúšťajú tí, čo majú moc. Nielen táto fotografia, ale aj ďalších 186, ktoré vtedy Ladislav Bielik zaznamenal objektívom svojho fotoaparátu, má aj dnes – po päťdesiatich rokoch – svoju výpovednú silu. Nie sú len vizuálnou pripomienkou dramatického obdobia našich dejín, ktorá vošla do učebníc a ktorá je už za nami. Nie sú ani prostriedkom iba na vyvolanie emócií. Majú pre nás (a dúfam, že nielen) hlbšie a najmä trvalé významové posolstvo. 

-------------

Ladislav Bielik

Ladislav Bielik (*1939 Levice – †1984 Budapešť) bol slovenský fotograf a fotoreportér. Absolvoval Chemickú priemyslovku v Bratislave a začal pracovať vo Virologickom ústave SAV. V tom čase sa aktívne venoval aj fotografii. V roku 1965 začal pracovať v obrázkovom týždenníku Štart a následne prešiel na pozíciu fotoreportéra do denníka Smena. Ako aktívny športovec v tvorbe preferoval najmä športovú tematiku. Do širšieho povedomia prenikol sériou fotografií okupácie Československa vojsk Ladislav Bielik (*1939 Levice – †1984 Budapešť) bol slovenský fotograf a fotoreportér. Absolvoval Chemickú priemyslovku v Bratislave a začal pracovať vo Virologickom ústave SAV. V tom čase sa aktívne venoval aj fotografii. V roku 1965 začal pracovať v obrázkovom týždenníku Štart a následne prešiel na pozíciu fotoreportéra do denníka Smena. Ako aktívny športovec v tvorbe preferoval najmä športovú tematiku. Do širšieho povedomia prenikol sériou fotografií okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta v roku 1968. Fotografiu Muž s odhalenou hruďou... prevzali médiá po celom svete a bola zaradená do kolekcie World Press Photo (1968) a neskôr opakovane do rôznych publikácií najlepších fotografií 20. storočia. Za mimoriadnu fotoreportérsku prácu udelil v roku 2003 prezident republiky Ladislavovi Bielikovi in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2014 pomenovala Akadémia médií v Bratislave jednu zo svojich sál na Sieň Ladislava Bielika, kde je aj stála výstava o jeho živote a diele. Pri príležitosti 50. výročia invázie do Československa vyjde Bielikova fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom na poštovej známke v sérii Umenie, zberateľská minca vydaná NBS a bankovka ako suvenír. V rodnej obci L. Bielika, v Leviciach, po ňom pomenovali Strednú umeleckú školu. 
 
Počas normalizácie boli fotomateriály uschované a rodina ich našla až koncom roka 1989, napokon skôr by ani nemohli byť zverejnené. Odvtedy bol výber z okupačného cyklu, ktorý obsahuje 187 fotografií, vystavovaný doma i v zahraničí: prvá výstava sa konala v decembri roku 1989 v Grémiu. V tomto roku sa uskutočnila exteriérová výstava v Budapešti. Bude sa konať aj v Prahe, Bukurešti a Sofii. 2002 bol celý cyklus vystavený na Contact (Sheets) August 68 in Slovakia v UBS v Bratislave. Nasledovali reinštalácie: 2003 Montreal, 2004 – 2005 Washington, Pittsburgh, Cleveland, Kansas City, Denver, Otava, Budapešť, 2008 Ladislav Bielik: výstava v parku na Šafárikovom námestí 1968 – 2008 (k výstave vyšla publikácia), 2013 The Global Message Laco Bielik. Galéria F7 Bratislava, 2018 Pražská Jar 1968. Múzeum studenej vojny na Langelande, Dánsko a výstava Ladislav Bielik – 50 rokov po... Danubiana Meulensteen Art Museum Bratislava-Čunovo.ami Varšavskej zmluvy 21. augusta v roku 1968. Fotografiu Muž s odhalenou hruďou... prevzali médiá po celom svete a bola zaradená do kolekcie World Press Photo (1968) a neskôr opakovane do rôznych publikácií najlepších fotografií 20. storočia. Za mimoriadnu fotoreportérsku prácu udelil v roku 2003 
 
prezident republiky Ladislavovi Bielikovi in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2014 pomenovala Akadémia médií v Bratislave jednu zo svojich sál na Sieň Ladislava Bielika, kde je aj stála výstava o jeho živote a diele. Pri príležitosti 50. výročia invázie do Československa vyjde Bielikova fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom na poštovej známke v sérii Umenie, zberateľská minca vydaná NBS a bankovka ako suvenír. V rodnej obci L. Bielika, v Leviciach, po ňom pomenovali Strednú umeleckú školu. Počas normalizácie boli fotomateriály uschované a rodina ich našla až koncom roka 1989, napokon skôr by ani nemohli byť zverejnené. Odvtedy bol výber z okupačného cyklu, ktorý obsahuje 187 fotografií, vystavovaný doma i v zahraničí: prvá výstava sa konala v decembri roku 1989 v Grémiu. V tomto roku sa uskutočnila exteriérová výstava v Budapešti. Bude sa konať aj v Prahe, Bukurešti a Sofii. 2002 bol celý cyklus vystavený na Contact (Sheets) August 68 in Slovakia v UBS v Bratislave. Nasledovali reinštalácie: 2003 Montreal, 2004 – 2005 Washington, Pittsburgh, Cleveland, Kansas City, Denver, Otava, Budapešť, 2008 Ladislav Bielik: výstava v parku na Šafárikovom námestí 1968 – 2008 (k výstave vyšla publikácia), 2013 The Global Message Laco Bielik. Galéria F7 Bratislava, 2018 Pražská Jar 1968. Múzeum studenej vojny na Langelande, Dánsko a výstava Ladislav Bielik – 50 rokov po... Danubiana Meulensteen Art Museum Bratislava-Čunovo.