Unikátny projekt predstavuje rodinné poklady a k nim sa viažuce príbehy, ako ich vyrozprávalo dvadsať členov bratislavskej židovskej komunity rôznych generácií. Každý respondent vybral jeden rodinný predmet – vzácnu pamiatku na rodičov, starých rodičov alebo príbuzných, ktorých mnohí z nich nikdy osobne nestretli, predmet, ktorého príbeh sa tradoval medzi generáciami v rodine.
"Tie hodinky dostal od rodičov na desiate narodeniny. Bolo to v lete 1944. Jedného jesenného dňa, keď jeho mama odchádzala do práce, zistila, že jej hodinky sú pokazené. Tak jej chlapec požičal svoje. V ten deň mamu jedna žena udala, že je židovka a poslali ju do koncentračného tábora v Terezíne. Mama mala synove hodinky po celý čas pri sebe. Syn sa aj s otcom skrývali. Po skončení vojny sa všetci stretli v Bratislave. Mama vrátila hodinky synovi. V roku 1949 emigroval mladý muž do Izraela. Dodnes žije v Tel Avive. A dodnes má tieto hodinky pri sebe."
Predmety, ktoré respondenti vnímajú ako spojivo s predkami, patria do rôznych kategórií – od umeleckých diel a cenností (obrazy, grafiky), cez predmety úžitkové (vešiak, šitie, súprava dezertných nožov), predmety súvisiace s náboženským životom (zvitok Ester, pesachová hagada, mezuza) až po písomné dokumenty (školské vysvedčenie, preukaz na cestovanie vlakom) a predmety osobnej potreby (okuliare, puzdro na cigarety).
Medzi nimi aj hodinky, ktoré syn dostal na narodeniny a na ruke jeho mamy prežili v tábore v Terezíne, obrúsky s vyšitými monogramami ako spomienka na tetu, ktorá zahynula cez vojnu, sadu žolíkových kariet, ktorá pripomína žolíkové seánsy rodičov po vojne, vázu vyrobenú z prázdnej delostreleckej nábojnice počas prvej svetovej vojny, dlho ukrývanú kazetu s osobnými vecami starého otca či koberec šiestich generácií.
Dvadsiatka výnimočných predmetov spolu s ich príbehmi navracajú diváka späť v čase. Sú mostom, ktorý spája súčasníkov s fragmentmi predvojnového bežného života. Sú mostom k rodinám, ktoré predtým žili normálne životy, k členom rodiny, ktorí zahynuli, aj k tým, ktorí prežili a mali silu začať nový život. Väčšinu z predmetov na výstave sprevádzajú dobové fotografie ľudí, ktorí kedysi tieto predmety vlastnili.
V sčítaní ľudu v roku 1930 sa v Bratislave k judaizmu prihlásilo takmer 15-tisíc osôb. Smrť viac ako 100-tisíc židov z územia Slovenska zasiahli aj jednotlivcov, rodiny i komunitu ako celok. V Bratislave sa dnes k židovskej komunite hlási okolo 600 ľudí.
Výstava je príspevkom Židovského komunitného múzea k zvýšeniu nášho poznania o Bratislave a jej obyvateľoch, k mapovaniu neznámeho teritória židovskej kultúry a histórie hlavného mesta.
Kurátor: Maroš Borský
Spoluautori výstavy: Monika Vrzgulová, Peter Salner
Miesto konania: Synagóga na Heydukovej ulici.
Naše zatknutie v Bratislave – Vodcovia zla
Adolf Frankl, okolo roku 1964
olej, plátno
výška: 61,5 cm, šírka: 71,5 cm
Art Forum am Judenplatz, Viedeň, ÖH 106
Senzibilita času I.
Katarína Zavarská, 1988
kombinovaná technika, fotoplátno, vlna, konope, bavlna
výška: 110 cm, šírka: 110 cm
