Slovenské národné múzeum pozýva na výstavu, ktorá predstavuje tvorbu univerzálnej osobnosti zberateľa folklóru, fotografa, výtvarníka, choreografa, zbormajstra, hudobného vedca, spisovateľa, muzikanta, pedagóga, filmového kameramana a režiséra – dokumentaristu Karola Plicku (14. 10. 1894 Viedeň – 6. 5. 1987 Praha).
Umeleckými východiskami a návratmi mu bolo Slovensko citovo najbližšie. Tu nachádzal a objavoval jedinečné živé zdroje umeleckých podnetov. Slovenskému ľudu venoval najlepšie výsledky tvorivých počinov, ktoré sa dnes zaraďujú do zlatého fondu slovenskej a svetovej kultúry. Od začiatku zberateľských ciest na Slovensku hudobník Plicka zaznamenával pieseň a fotograf Plicka súčasne dokumentoval všetko, čo s piesňou súviselo: krajinu, prostredie a najmä človeka – tvorcu a nositeľa tradičnej kultúry.
Svojimi fotografiami nesledoval iba etnograficko-dokumentačné ciele. Pretože ich genetickým zázemím bola pieseň, majú silný lyrický akcent, poetizujúce videnie a smerujú k výtvarno-fotografickému artefaktu. Plickov fotografický materiál zo Slovenska v zbierkach SNM-Múzeí v Martine dokumentuje obdobie od 20. rokov do začiatku 80. rokov 20. storočia.
Od roku 1926 na svojich zberateľských cestách začal Plicka používať filmovú kameru. Spočiatku kvôli národopisnej dokumentácii, neskôr silný výtvarný prvok a poetizácia zobrazenia dali jeho filmovým dokumentom umelecký impulz. Takým sa stal už jeho prvý dokumentárny film Za slovenským ľudom (1928). Umelecké videnie sa rozvilo vo filme Po horách, po dolách (1929), ocenenom Zlatou medailou na medzinárodnom festivale fotografického umenia vo Florencii a na prvom filmovom festivale v Benátkach roku 1932. Filmovo-estetické cítenie naplno vyjadril v ďalšom, už zvukovom filme - Zem spieva (1933), ktorý patrí k avantgardným prúdom začiatku 30. rokov 20. storočia.
V roku 1939 Karol Plicka opustil Slovensko a presťahoval sa do Prahy. Po II. svetovej vojne sa na Slovensko vrátil vo funkcii riaditeľa Slovenského filmu a pomáhal budovať národnú kinematografiu. V roku 1946 sa stal spoluzakladateľom Akademie múzických umění v Prahe a jej prvým dekanom. 1950 zanechal pedagogickú činnosť a venoval sa tvorbe antológií folklóru a fotografických publikácií.
Výstava zo zbierok SNM-Múzeí v Martine predstavuje časť Plickovej tvorby, ktorá je spojená so slovenskou a českou krajinou. Prezentuje jeho fotografické dielo ako oslavu zeme, úctivý obdiv ducha dejín, vyznanie lásky k človeku – tvorcovi a pokračovateľovi duchovných tradícií.
Tematická sféra jeho fotografie je navonok skromná: krajina, historická architektúra, človek – nositeľ tradície. Krajinu poníma ako čaro prírody, náruč domova, priestor ľudského dejstvovania. Zo záberov architektúry a sídiel vanie čaro útulného domova, v obrazoch historických pamiatok sa zračia trváce hodnoty ľudského génia. Pretože pieseň je sviatkom duše, aj človek na jeho fotografiách je zachytený predovšetkým vo chvíľach sviatočných, v slávnostnom odeve, ktorý je harmonickou súčasťou jeho kultúry.
Fotografie nám ukazujú krásu jednoduchého človeka, tváre plné radostného detstva a mladosti, ale aj nádherné portréty starcov s tvárami zbrázdenými vráskami, ktoré do nich vpísal prežitý život. Pocit krásna, harmónie, vznešenosti prítomný pri pohľade na Plickove fotografie je výsledkom jednoty obsahovej výpovede a jedinečného obrazu.
-------------
Sprievodné podujatia:
14. 10. 2018, 15:30 h - S prstom na púšti. Mágia starého sveta
