Výstavu pod názvom Všetko je v hlave Galéria 19 pripravila k 85. nedožitým narodeninám Jozefa Jankoviča, ktoré si pripomenieme 8. novembra. Je tak trochu vizuálnou „upútavkou“ – upozornením na pripravovanú rovnomennú knihu, ktorá prvýkrát komplexne a do hĺbky mapuje jednu významnú časť jeho tvorby venovanú problematike hlavy.
Kurátorka: Katarína Bajcurová
Jozef Jankovič (1937 – 2017) je bezpochyby najvýznamnejším slovenským sochárom 20. storočia. Často bol historikmi umenia označovaný za bytostného figuralistu, avšak jeho figuralizmus mal zvláštny charakter. Človek bol síce kľúčovou témou Jankovičovej tvorby, jemu však šlo vždy skôr o odvrátenú, skrytú, ťažko zjavovateľnú stránku jeho individuálnych, druhových či spoločenských dejín, ktoré boli vlastne dejinami manipulovanej ľudskej bytosti, z čoho zákonite vyplývala podoba a výrazové prostriedky jeho sochárskej reči.
Už okolo polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia zrušil tradičnú integritu figurálnej sochy, keď obrazoborecky rozbil ľudské telo na fragmenty: pohybujúce sa údy, ruky a nohy. Neskôr sa ako samostatný prvok objavila hlava – „koruna tela“, ktorú „ako vedúci princíp, symbol jednoty“ uctieva každá civilizácia, a jej „kult nám priamo či nepriamo hovorí, že tá či oná hlava je pánom stvorenia...“ (Josef Kroutvor). Preňho sa stala svojráznym javiskom, scénou príbehov, malých životných banalít i veľkých tragédií, ľudských drám, priemetnicou rozmanitých situačných sekvencií, ktoré mali a dodnes majú výrazné symbolické značenie.
Katarína Bajcurová, september 2022
Jozef Jankovič (1937 – 2017) bol vedúcou osobnosťou slovenského moderného sochárstva, jeho charakteristická brutálna figurácia bola výsledkom originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu. Jeho dielo malo od 60. rokov široký medzinárodný ohlas. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1956 – 1962), kde od roku 1990 pôsobil ako pedagóg, rektor (1990 – 1994) a profesor (1994 – 2007).
Dvakrát vystavoval na Bienále v Benátkach (1972, 1995), je nositeľom prestížnych cien: Grand Prix z bienále Danuvius v Bratislave (1968), Biennale de Paris (1969), Herderovej ceny (1983) etc. Je autorom viacerých monumentálnych diel v architektúre a životnom prostredí (Pamätník SNP v Banskej Bystrici, v Kováčovej, 1969). Realizoval sochárske práce v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, Francúzsku, Južnej Kórei etc. Jeho dielo je zastúpené v popredných slovenských, českých a európskych zbierkach.
