výstava

Jozef Sedlák / Dvakrát živá fotografia

Galéria Umelka predstaví tvorbu "filozofa fotografie" Jozefa Sedláka.
Táto akcia sa konala v minulosti
Dátum vernisáže:
01.11.2018 19:00, Št

Kurátor: Marián Paukov

Najskôr niekoľko dát: Jozef Sedlák je jubilantom. Ak sa slovo filozofia vo vzťahu k umeniu inflačne nadužíva, u tohto autora je pomenovanie filozof fotografie na pravom mieste – v projektívno-praktickom ako aj teoreticko-realizačnom a navyše aj v pedagogicko-organizačnom zmysle. Vyštudoval odbor fotografie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe (1984). V súčasnosti pôsobí na Katedre umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave a je externým pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre fotografie a nových médií. Nie je tajomstvom, že umelci sa pokúšajú vo veku zrelosti podať akýsi kľúč k svojej vlastnej tvorbe, v dobrom slova zmysle sumarizujú a muzealizujú alebo „dávajú priamo do ruky“ – niekedy v zmenšenej podobe (Marcel Duchamp) – svoje erbové diela.  

Jozef Sedlák sa v priestoroch Umeleckej besedy pokúša o niečo podobné, a aj sa mu to darí. Nadnesene povedané: „myslí“ jednotlivými miestnosťami Umeleckej besedy, a to tak, že „telo“ tejto  budovy sa stáva akoby jeho vlastným telom (kľúč č. 1). Takáto názorná gramatickosť (kľúč č. 2) alebo melodická architektonickosť inak charakterizuje aj jeho mnohožánrovú tvorbu. Fotograf  však robí aj niečo opačné –  čiastočne: postprodukčne monumentalizuje a inštalačne demonštruje svoju predchádzajúcu analógovú alebo aj novú tvorbu a vracia sa akoby späť do predmodernej histórie, aby vyhotovil v duchu Gesamtkunstwerku aj „názorné rámy“ pre demonštráciu analógovej histórie, prežitej sociálnej histórie cez vlastnú biografickú históriu. Tie „materiálové reminiscencie“ sú zase akýmsi kontrapunktom k moderným veľkoformátovým „fotografickým platniam“.  

Sociálnosť a kritickosť nie je len jedným z najsilnejších motívov jeho tvorby, ale zjavuje sa cez sebareflexiu média fotografie – premenou čiernobieleho sveta postprodukčnou (farebnou) manipuláciou. Nie je únikom do  postfaktického sveta, ale pokračovaním jeho ľudských a fotografických vízií – živej viery. U autora motív kaleidoskopickosti (kľúč č. 3) zrejme reflektuje minulý, ale aj dnešný rozkolísaný „svet postfaktuálnosti“. Explicitne sa to prejavuje v motívoch hojdačiek a podstavcov (cudný svet najbližších s vlastnými rituálmi), čo fotograf myslí nielen v doslovnom, ale aj v metaforickom, „pseudoelitnom“ alebo kontrastne k tomu neprimerane dehierarchizovanom sociálnom zmysle (kľúč č. 4). Jozef Sedlák nezvažuje, že niekto na neho vztiahne označenie „prvoplánovosť”, keď postprodukčne upravený cyklus Povýšenie s červenými pásikmi cez oči použije nielen na kolegov – vojakov, ale rovnako na monumentálnu sochu Abrahama Lincolna vo Washingtone D. C. Možno (mimo číslovania) sú „konceptuálnym pakľúčom“, mierne sebaparodujúce a možno parodujúce aj inflačný konceptualizmus.  

Nevidíme len svet, ale aj „svet očí“ (zložený z lebiek a hnátov), ktorý sa pozerá na nás. Kľúč č. 5: Čím sú jeho „oči“ (slepé škvrny videnia) alebo iné „pseudofigúry“ rozmazanejšie,  tým je ten „pohľad“ sugestívnejší. Autorova viera, láska, nádej bola a je najcitlivejším filtrom, či už išlo o dobu neslobody (cyklus Odvody) alebo o „večné životné strasti“ v slobodnej spoločnosti po roku 1989. Svedčí o tom Karneval (1988 – 1997). Bachtinovská karnevalizácia života prechádza jedným aj druhým desaťtročím. Smútok aj radosť – akoby sa napájali na nevedomé, a predsa tušené morfogenetické pole, ktoré – dajme tomu s poetickou licenciou – mohlo vzniknúť, keď Američan Duane Michals (so slovenskými koreňmi) zavítal „s náhodným fotoaparátom“ v roku 1958 do toho najpravejšieho Ostbloku (Rusko). Bizarnosť tamojšieho sveta bola superfotografická a neporovnateľná so slovenskou a českou „kyslo  nasladnutou“ a „zgýčovatelou“ normalizáciou.

Odporúčame

film

Dokonalé dni

Legendárny režisér Wim Wenders sa triumfálne vracia s poetickým filmom o hľadaní krásy v zdanlivých maličkostiach.Viac
Kino Lumière / Kino Mladosť / Kino Film Europe
odporúčame!
vážna hudba

Gershwin, Ravel

2.5.2024 - 3.5.2024 / Slovenská filharmónia
odporúčame!
koncert

Mikrozvuk 42: Sholto Dobie (GB/LT) + Alanas Gurinas (LT)

Ut 23.4.2024 / LOM, Mlynarovičova 5
odporúčame!
koncert

Kontravoid (USA) + support: Sofia Nøt, Saint Mark, Fantomass

Kontravoid je v súčasnosti veľmi výrazné meno na darkwave/synthwave/EBM scéne. 1. marca vydáva nový album Detachment, s ktorým...Viac
Ut 30.4.2024 / Fuga
odporúčame!