Jaroslav Jelenek: Pocta neznámej spermii

Jaroslav Jelenek sa narodil 14.7. 1946 v Bratislave. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne maľbe a kresbe, využíva kombinované techniky, asambláže a dominantou jeho malieb je figúra, zámerne štylizovaná, oprostená od detailov. Zásadným motívom v jeho maliarskej tvorbe je humor, ktorý dosahuje nie len vtipnou deformáciou postáv , ale aj osadením ich do rôznych , viac menej bežných a zároveň bizarných komorných, zväčša plošných, prostredí. Svoj obraz autor dopovedá krátkymi príbehmi, pričom jeho humor je inteligentný, láskavý, jemne ironický a zábavný. Texty inštaluje niekedy hlboko pod v dreve zarámovaný obraz, takže pri ich čítaní vzniká dojem, že sa jeho dielam návštevníci klaňajú. Toto riešenie je tiež vedené „zákerným“ šantením autora, ktoré sa odráža aj v názvoch jeho výstav – Člověče, nezlob se alebo Osamelý krasokorčuliar, rovnako, ako v názvoch diel – Všetky som zviezol, Lízači známok, Zátišie s prezervatívom, Pocta neznámej spermii, Ochlpené štěstí, alebo Jelene jelene, oči máš modré. Výtvarník, akoby si z nás i celého bytia robil žarty, na ktoré sa však nikto nemôže uraziť. Dôraz kladie na kolor, jeho obrazy sú veselé, optimistické a pozitívne naladené. Vystavoval v Bratislave, Prahe, Brne, Mníchove, v St. Pölten a zrejme vďaka cielenej a hravej teatralite výjavov si jeho tvorba často nachádza cestu do divadelných priestorov, ako je Štúdio S, Divadlo Bolka Polívky, divadlo Nová scéna, Slovenské národné divadlo a napokon Malá scéna. Majiteľkou jedného z jeho diel je aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá z vlastnej iniciatívy osobne navštívila výstavu autora v hoteli Danube. Nakoľko si priamo z expozície obraz , o ktorý mala záujem, nemohla odniesť, autor jej ho po dlhých peripetiách prostredníctvom diplomatických služieb zaslal ako dar.

Nepoznáme zo súčasnosti , ani z histórie , veľa výtvarníkov, ktorí by sa venovali zámerne naivizujúcej podobe maľby so smerovaním k humoru. Sám autor hovorí : „akoby sa báli, že ich umenie nebude dosť vážne“. Keď siahneme do minulosti , snáď najadekvátnejším pendantom by mohlo byť francúzsky naivný maliar Henri Rousseau, ktorý spolu so svojim priateľom Picassom tvrdili, že sú najlepšími maliarmi (čo napokon ich smrť neskôr aj potvrdila). Jaro Jelenek uvádza ako motto svojej výstavy : „Vždy som vedel, že som výnimočný“. Niekde tam, od tohto výroku, cez naivizmus Rousseaua a deformáciu tvárí (predimenzovaných očí, úst a plošnou orientáciou profilu figúr) Picassa by sme mohli hľadať vplyvy a podobnosti. Avšak tvorba Jara Jeleneka je tak čistá, priamočiara a ojedinelá, že sa mi ju nechce porovnávať, prirovnávať a ani dávať do zbytočne prešpekuľovaných súvislostí. Autor čerpá inšpiráciu priamo zo života, vychádza z vlastných zážitkov a zážitkov svojho okolia, priateľov, známych.

Kurátorka výstavy: Mgr. Barbara Barthová