János Aknay je popredný predstaviteľ súčasného maďarského umenia. Je laureátom Kossuthovej a Munkácsyho ceny, jeho tvorba je pokračovaním a zároveň oživením geometrických snáh maliarskeho prúdu neoddeliteľne spätého s mestom Szentendre, ktorý má vyše storočnú tradíciu.
Tvorba tohto umelca má viacero výrazných čŕt: vplyv svojrázneho sveta motívov viažucich sa na architektúru spomínaného barokového mestečka – „mesta maliarov”, abstrahovanie od bezprostredného vizuálneho prostredia, snaha o zhutnenie štruktúry obrazu a modelovanie zákonitostí makrokozmu v geometrickej štruktúre.
Jeho bratislavská výstava je prehľadom umelcovho celoživotného diela, pričom aj najnovšie práce sú zaradené do kontextu uplynulých desaťročí. Vďaka tomu je možné zreteľne vnímať proces, v rámci ktorého vytvoril svoj originálny geometricko-konštruktívny svet obrazov. V ďalšej etape tvorby čoraz hlbšie spoznával architektonické barokové bohatstvo Szentendre, ktoré stvárnil v novom kontexte. Neskôr sa v rámci zložitého procesu abstrakcie vzdialil od konkrétnych zážitkov a dojmy sa preňho čoraz viac stávali len zdrojom inšpirácie.
Umenie Jánosa Aknaya sa od umenia jeho súčasníkov i predchodcov vo viacerých ohľadoch líši. V súčasnom maďarskom umení sa sotva nájde niekto, kto by stmelil geometrické prvky a figurálne detaily tak autenticky ako on. Na druhej strane azda ani niet umelca, v ktorého tvorbe by sa tak organicky spájali zdanlivo vzdialené jazykové vrstvy.
V jeho dielach sa stretávajú geometrické formy abstrahované od architektonických prvkov so znakmi sikulského – staromaďarského runového písma alebo napríklad s motívmi barokových anjelov v rôznych rovinách štylizácie. Uvedené prvky vytvárajú vizuálny svet, ktorý vzniká okolo figurálnych motívov kompozícií. Tieto motívy sú občas zreteľné, inokedy sa len mihnú.
Na kompozitách z posledného obdobia sa okrem foriem pripomínajúcich architektonické prvky v hornom rohu obrazu čoraz častejšie objavuje veľké štvoruholníkové pole, ktoré naznačuje, že priestor obrazu sa otvára novým vrstvám priestoru a času, a ktoré umožňuje voľný pohyb medzi pozemskou a nebeskou sférou, spoločenstvom ľudí a anjelov, svetom a Stvoriteľom.
Kurátor: Ernő P. Szabó